Transparentnosť spojil Trnka s utajovaním. Novú smernicu o verejnom obstarávaní nechce ukázať
Zverejnenie môže ohroziť transparentnosť, reagoval župan na požiadavku, aby ukázal nové pravidlá rozdeľovania zákaziek.
Od prvého mája platí pre Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK) nová smernica o verejnom obstarávaní. Keď župa v apríli ohlásila jej prijatie, tvrdila, že prísnejšími pravidlami nákupov sa „chce zaradiť medzi lídrov v rebríčku transparentnosti“.
Zásadnou zmenou je zavedenie povinnosti zverejňovať na webe kraja výzvy na predkladanie ponúk aj pri zákazkách s nižšou hodnotou, čo v súčasnosti sú tovary a služby do 70-tisíc eur a stavebné práce do 180-tisíc eur.
Povinnosť vopred oznamovať aj obstarávania s nižšou sumou platila v KSK aj v minulom volebnom období. Po nástupe do funkcie ju župan Rastislav Trnka od apríla 2018 zrušil, čo potom opakovane kritizoval hlavný kontrolór kraja Ľubomír Hudák.
[ad][/ad]KSK: Interný dokument
Aké ďalšie pravidlá pre výber dodávateľov smernica zavádza, nie je jasné. Kraj normu nezverejnil na webe a odmietol aj žiadosť denníka KOŠICE:DNES o jej poskytnutie. Župa tvrdí, že smernice sú interným dokumentom Úradu KSK. „Neslúžia pre verejnosť, ani pre externé subjekty či potenciálnych dodávateľov,“ povedala hovorkyňa predsedu KSK Anna Činčárová.
Podľa nej by dokonca zverejnenie smernice mohlo spochybniť transparentnosť obstarávaní. „Potenciálnym dodávateľom by to mohlo poskytnúť neoprávnenú výhodu, čo by bolo v rozpore s transparentnosťou priebehu verejných obstarávaní,“ dodala.
Kontrola úradníkov
Riaditeľ Transparency Internatiomnal Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš hovorí, že nevidí dôvod nesprístupniť smernicu o obstarávaní verejnosti. „Veď občan a, samozrejme, aj potenciálni uchádzači o župné zákazky majú oprávnený záujem vedieť, akými pravidlami sa riadi celý proces. Zvyšuje to transparentnosť zadávania zákaziek a celkovo kontrolu práce úradníkov župy,“ povedal.
Šípoš tiež upozorňuje, že viaceré samosprávne kraje tieto dokumenty majú na svojich webstránkach. Smernicu o obstarávaniach v podmienkach kraja a jeho organizácií má takto od roku 2016 zverejnenú žilinská župa.
V roku 2018 k nej pribudol aj metodický pokyn, ktorý určuje postupy verejného obstarávania. S pravidlami, princípmi a postupmi nákupov tovarov, prác a služieb sa môžu už tretí rok oboznámiť aj záujemcovia o zákazky Nitrianskeho samosprávneho kraja. Bratislavská župa má podobnú normu už od roku 2013 a tiež je aj s prílohami dostupná na webe.
Po audite hlásili opatrenia
Košická župa tají predpis o obstarávaniach po protikorupčnom audite, ktorý pre ňu spracovala organizácia Transparency. Zameraný bol na obdobie rokov 2013 až 2017, teda pred nástupom Trnku. Závažnejšie nedostatky zistil práve v oblasti prístupu k informáciám.
KSK v apríli v reakcii na výsledky auditu avizoval viaceré opatrenia, vrátane „zvýšenia štandardov zverejňovania a otvorenosti voči verejnej kontrole“.
Okrem toho kraj sám pôvodne plánoval predpis zverejniť. „Pripravovaná smernica o verejnom obstarávaní je krátko pred zverejnením,“ odpísal Úrad KSK denníku KOŠICE:DNES vo februári.
Verejné prostriedky
Župa pri tvorbe smernica vychádzala z odporúčaní auditu verejného obstarávania. Za 21 600 eur ho pre ňu urobili firma Cratus SK.
Podľa infozákona verejné inštitúcie nemôžu s odvolaním sa na ochranu obchodného tajomstva odmietnuť sprístupniť informáciu, ktorá „sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov“.
KSK v apríli tiež informoval, že nová smernica zavádza jednotné pravidlá pre zadávanie zákaziek jeho úradom, ale aj organizáciami patriacimi do jeho zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti. Celkovo je ich 111. Nová smernica o verejnom obstarávaní však pre nich neplatí priamo.
„No nastavuje pre nich kritériá, z ktorých budú musieť vychádzať pri príprave vlastných smerníc,“ vysvetľuje hovorkyňa župana A. Činčárová.
Prijať vlastné smernice by všetky organizácie mali na základe pokynu vydaného R. Trnkom.
Najviac zákaziek rozdajú práve tieto organizácie, nie Úrad KSK. Napríklad v roku 2017 bol pomer ich celkovej hodnoty 11,5 milióna eur ku 530-tisíc.
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Košice v roku 2025 dominovali v prestížnych celoslovenských architektonických súťažiach. Po troch cenách zo Stavby roka si odniesli ďalšie ocenenia zo súťaže CING – Cena Inžinierskej komory vo výstavbe. Z ôsmich nominovaných stavieb z metropoly východu zaujala odbornú porotu a verejnosť Košická futbalová aréna, Spievajúca fontána a bytový dom na Hrbovej ulici.
Pre našich čitateľov prinášame rozhovor s dvomi bronzovými šampiónkami, ktoré sa pravidelne umiestňujú na popredných miestach svetových pohárov a iných súťaží v disciplíne kickbox. Košičanky Alexandra Filipová a Lucia Cmárová súťažili nedávno v Abú Zabí v rôznych váhových kategóriách. V rozhovore sa dočítate aj to, akým ďalším športom sa venujú.
Pýtali sme sa Košičanov, ako si predstavujú svoju štedrovečernú večeru. Dali sme im na výber medzi rezňom a rybou. Väčšina sa prikláňala k rezňu a jeden manželský pár bude mať na stole dokonca hneď všetko, aj vyprážané rezne aj rybu, aby si každý prišiel na svoje. Ako je to u vás doma?
