Tridsať rokov od havárie jadrovej elektrárne v Černobyle

Dnes ubehlo presne tridsať rokov od havárie jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle. Avšak 26. apríla 1986 ešte nikto netušil, že nad Košice sa chystá rádioaktívny oblak. Ten nad naše mesto dorazil v dvoch vlnách. Prvý raz 30. apríla a potom 7. mája. Pri laboratórnych skúškach v polovici mája bola zistená aj kontaminácia pôdy. Napriek tomu,

Redakcia KOŠICE:DNES

26. 4. 2016

0

Dnes ubehlo presne tridsať rokov od havárie jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle. Avšak 26. apríla 1986 ešte nikto netušil, že nad Košice sa chystá rádioaktívny oblak. Ten nad naše mesto dorazil v dvoch vlnách. Prvý raz 30. apríla a potom 7. mája. Pri laboratórnych skúškach v polovici mája bola zistená aj kontaminácia pôdy.

Napriek tomu, že rádioaktívny mrak zasiahol celé územie vtedajšieho Československa, Košiciam sa najväčší zásah rádioaktívneho oblaku vyhol. „Oblasť, kde bola najväčšia hodnota depozitu sa nachádzala niekde na severnom pohraničí Moravy. Bola to oblasť, v ktorej prechádzal oblak z 29-teho na 30-teho. V tej dobe tam zúrili prudké búrky, takže dážď to vypláchol,“ povedal pre RTVS vtedajší výskumný pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu Štefan Škulec s tým, že následná druhá vlna silnej radiácie zasiahla západné Slovensko. Zároveň si ale zaspomínal na zákaz spotreby ovčieho mlieka aj na menej zasiahnutých územiach, pretože jód 131 z trávy, ktorú ovce konzumovali by mohol poškodiť ľuďom štítnu žľazu.

Spomienky na haváriu v Černobyle mali Košičania ešte aj v zime, keď sa spotrebúvala úroda. „Najväčšie zaťaženie obyvateľov rádioaktívnymi látkami nastalo v dvoch vlnách. Počas prvých týždňov po havárii a potom počas zimy 1986/87, kedy boli konzumované obilniny z úrody roku 1986. Rovnako ako mlieko a mäso zo zvierat kŕmených senom, ktoré skosili počas jari a leta 1986,“ hovorí správa o radiačnej situácii, ktorú vyhotovili pre potreby výboru OSN pre účinky jadrového žiarenia.

Šťastím v nešťastí bola havária černobyľskej jadrovej elektrárne pre viaceré slovenské rodiny, ktoré sa po 2. svetovej vojne presťahovali do Sovietskeho zväzu. Mnohí z nich sa po havárii mohli ľahšie presťahovať naspäť na Slovensko a získali byty na Viedenskej ulici na sídlisku Ťahanovce. Hovorí o tom kniha Naši „Černobyľci“, presídlenie osôb slovenského pôvodu z územia Ukrajiny postihnutého černobyľskou haváriou na Slovensko (1993-1998) od autorov Štefana Kruška a Michala Šmigeľa.