U Dominikánov zneli rómske, židovské i moravské tóny

Dominikánsky kostol sa v piatok večer stal dejiskom výnimočného koncertu – pilotného podujatia projektu Phuerdo Ore, ktorý vznikol v spolupráci košickej Tabačky Kulturfabrik a kultúrneho centra Tou Scene z nórskeho mesta Stavanger.

Jeho hlavným aktérmi bola moravská huslistka a speváčka Iva Bittová a členovia Kitchen Orchestra, experimentálneho orchestra súčasnej vážnej hudby.

Z KRAJINY VIKINGOV

Hudba je rečou citu a je schopná významne ovplyvniť našu náladu. Významný hudobný skladateľ Zoltán Kodály, ktorý spolu s Bélom Bartókom zbieral ľudové piesne, povedal: “Hudba je duševná potrava, ktorú nemôže nič iné nahradiť Tí, ktorí ju neužívajú, umierajú na duševnú anémiu. Existujú sféry ducha, kde len hudba vnáša svetlo.“

O to sa bezpochyby snažili aj umelci z krajiny Vikingov.

Sediac v úzkej, pôvodne románskej lodi kostola vďaka svetelným efektom mi napadlo, či takto nejak bude prebiehať Boží súd…
Možno z očakávania romantických tónov nórskeho hudobného velikána E. Griega a jeho veľmi známej opery Peer Gynt podľa Ibsena, ma prebralo naozaj neobvyklé spojenie altsaxofónu, bicích a organu.

CESTOVANIE V ČASE

Ďalším aktérom podujatia bola Eva Bittová. Myslím si, že všetci sme sa spolu s ňou románskou loďou kostola vydali na plavbu s množstvom kultivovaných a neopísateľných zážitkov.

V jej speve, kedy sa hlas menil akoby na dokonale ovládaný hudobný nástroj, zazneli tóny rómskej, židovskej i moravskej hudby.

Jemné chvenie sláčika huslí v jej rukách vytváralo úžasnú atmosféru, ktorá v danú chvíľu bola v priestore všadeprítomná.

Skvelá inštrumentalistka husle nahradila kalimbou, africkým perkusným nástrojom. Spolu so spevom, to bolo ako cestovanie v čase… A tak ako ani o ňom sa nedá písať, nemožno sa pokúšať Ivu Bittovú niekde zaradiť. Jej tvorba sa dá prirovnať azda len k najdokonalejšiemu žánru, ktorý poznám – k eseji.

Košické publikum Ivu Bittovú miluje. A po piatkovom večere určite ešte viac, ako doteraz.

:KATARÍNA BEDNÁŘOVÁ

Foto: Jozef Žiaran