Ukrajinská doktorka je pre UNLP veľkým prínosom
Mimoriadna situácia na Ukrajine mnohým ľuďom skomplikovala životy. Utečenci si zvykajú na nové prostredie, snažia sa byť nápomocní a začleniť sa do spoločnosti. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uverejnilo príbeh o doktorke Diane, ktorá momentálne pracuje v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach.
„Do konca života budem vďačná ľuďom, ktorých som na Slovensku stretla, dobrovoľníkom na hraniciach alebo kolegom lekárom, ktorí mi pomohli riešiť problémy, nájsť si ubytovanie a prácu. Nikdy im to nezabudnem,” opisuje situáciu lekárka Diana Dorošenková. Na Ukrajine si so svojimi deťmi prežili tri týždne útrap a Slovensko je pre ňu teraz rajom. Momentálne je pre Dianu a jej deti návrat na Ukrajinu nemožný, pretože jej dom bol zbombardovaný.
Cesta na Slovensko rodine trvala štyri dni a na pomoc Slovákov nikdy nezabudne. Lekárka sa popri práci v nemocnici učí po slovensky: „Chce byť prínosom pre slovenské zdravotníctvo a neskôr pracovať ako všeobecná lekárka, ktorých máme nedostatok. Jej kolegovia v nemocnici sa zhodujú, že Diana je prínosom už teraz,“ uvádza v statuse Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
(VT)
Odporúčané články
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
