Umelecké diela zo stanice čakajú na nové miesto
Košickú železničnú stanicu zdobili pred jej rekonštrukciou v roku 2016 viaceré diela slovenských výtvarných umelcov. Dnes z nich ostalo na budove len jedno.
V priebehu modernizácie stanice avizovala spoločnosť Achilles Slovakia, ktorá stála za prestavbou, ako aj vlastník budovy, Železnice Slovenskej republiky, že v prvom rade zachovajú betónový reliéf výtvarníka Mikuláša Klimčáka.
Slovo dodržali a zaujímavé dielo humenského rodáka sa vrátilo na priečelie budovy. Priamo pred ním si v príjemnom prostredí pri kávičke môžu cestujúci oddýchnuť a občerstviť sa.
[ad][/ad]Umenie Dubčekovej éry
Podľa košického kunsthistorika Gabriela Kládeka bola kedysi budova košickej železničnej stanice doslova „malou galériou výtvarného umenia z Dubčekovej éry“. Zo záznamov dokumentačného centra Východoslovenskej galérie v Košiciach vyplýva, že tam boli aj diela Ladislava Gajdoša, Vladimíra Popoviča a Jozefa Kornucika. Po tom, čo upadli do nemilosti normalizačných komisií, boli viaceré z nich odstránené a dnes nie je známy ich ďalší osud.
Na prvom poschodí, hneď nad tabuľou s odchodmi vlakov, sa do rekonštrukcie zachovali dve diela, ktoré boli inštalované v roku 1973. Išlo o makrofotografiu Juliána Fila a reliéfnu kompozíciu Mariána Čunderlíka. Obidvaja autori už nežijú.
Majú ich v projekte
Počas rekonštrukcie ich firma Achilles v apríli 2012 demontovala a odovzdala železniciam. Na pôvodné miesto ich nainštalovať už nemohli, pretože tam vzniklo medziposchodie. Hovorkyňa spoločnosti Martina Pavlíková ale tvrdí, že je stále snahou železničiarov umiestniť reliéf aj fotografiu v interiéri budovy.
„Umelecké diela budú opätovne inštalované vo vestibule prijímacej budovy stanice. Je to zapracované aj v projektovej dokumentácii. Zatiaľ sú uložené v priestoroch našej spoločnosti,“ povedala bez upresnenia termínu. Na svojom pôvodnom mieste pred budovou stanice sa zachovala i plastika, ktorej autorom je akademický sochár Juraj Bartusz.
Mikuláš Klimčák (1921 – 2016) – maliar, sochár, monumentalista, filozof, ilustrátor a reštaurátor, orientoval sa najmä na počiatky slovenských národných dejín. K jeho najznámejším dielam patria ikony osobností z tohto obdobia.
Julián Filo (1921 – 2007) – výtvarník a architekt, v tvorbe využíval fotografiu, od 50. rokov sa venoval monumentálnym dielam, ktoré zdobili rôzne stavby.
Marián Čunderlík (1926 – 1983) – maliar, ilustrátor a grafik, žiak Ľ. Fullu. Venoval sa najmä maľbe, po pozastavení členstva vo Zväze slovenských výtvarných umelcov už robil len umelecké dotvorenie exteriérov a interiérov stavieb.
Juraj Bartusz (1933) – košický výtvarník, venoval sa sochárstvu a kresbe, figurálnym aj abstraktným motívom. Bol pedagógom na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.
Odporúčané články
Druhé kolo prezidentských volieb sa nezadržateľne blíži. Napriek vyostrenej kampani však ani jednotliví kandidáti nezabúdajú oddychovať počas Veľkonočných sviatkov a to tak, ako to majú najradšej.
V poslednom období sa obyvatelia, nielen Košického kraja, stretávajú s čoraz častejšími extrémami. Aj na portáli KOŠICE: DNES sa pred nedávanom mohli dozvedieť o teplotných rekordoch, ktoré zasiahli východné Slovensko. Vo februári sme dokonca boli svedkami najteplejšieho zimného dňa.
Mestskí poslanci v Košiciach nevyhoveli primátorovi Jaroslavovi Polačekovi a uznesenia o doplatení podielových daní mestským častiam nestiahli. Krajská prokuratúra v Košiciach pred niekoľkými dňami skonštatovala, že primátor Polaček neporušil zákon, keď mestským častiam nedoplatil časť podielových daní za rok 2023 vo výške približne 1,4 milióna eur. Polaček v reakcii na toto rozhodnutie avizoval zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva, v rámci ktorého chcel poslancov požiadať o stiahnutie uznesenia, ktorým ho k doplateniu zvyšných prostriedkov zaviazali.