Umelecké diela zo stanice čakajú na nové miesto
Košickú železničnú stanicu zdobili pred jej rekonštrukciou v roku 2016 viaceré diela slovenských výtvarných umelcov. Dnes z nich ostalo na budove len jedno.
V priebehu modernizácie stanice avizovala spoločnosť Achilles Slovakia, ktorá stála za prestavbou, ako aj vlastník budovy, Železnice Slovenskej republiky, že v prvom rade zachovajú betónový reliéf výtvarníka Mikuláša Klimčáka.
Slovo dodržali a zaujímavé dielo humenského rodáka sa vrátilo na priečelie budovy. Priamo pred ním si v príjemnom prostredí pri kávičke môžu cestujúci oddýchnuť a občerstviť sa.
[ad][/ad]Umenie Dubčekovej éry
Podľa košického kunsthistorika Gabriela Kládeka bola kedysi budova košickej železničnej stanice doslova „malou galériou výtvarného umenia z Dubčekovej éry“. Zo záznamov dokumentačného centra Východoslovenskej galérie v Košiciach vyplýva, že tam boli aj diela Ladislava Gajdoša, Vladimíra Popoviča a Jozefa Kornucika. Po tom, čo upadli do nemilosti normalizačných komisií, boli viaceré z nich odstránené a dnes nie je známy ich ďalší osud.
Na prvom poschodí, hneď nad tabuľou s odchodmi vlakov, sa do rekonštrukcie zachovali dve diela, ktoré boli inštalované v roku 1973. Išlo o makrofotografiu Juliána Fila a reliéfnu kompozíciu Mariána Čunderlíka. Obidvaja autori už nežijú.
Majú ich v projekte
Počas rekonštrukcie ich firma Achilles v apríli 2012 demontovala a odovzdala železniciam. Na pôvodné miesto ich nainštalovať už nemohli, pretože tam vzniklo medziposchodie. Hovorkyňa spoločnosti Martina Pavlíková ale tvrdí, že je stále snahou železničiarov umiestniť reliéf aj fotografiu v interiéri budovy.
„Umelecké diela budú opätovne inštalované vo vestibule prijímacej budovy stanice. Je to zapracované aj v projektovej dokumentácii. Zatiaľ sú uložené v priestoroch našej spoločnosti,“ povedala bez upresnenia termínu. Na svojom pôvodnom mieste pred budovou stanice sa zachovala i plastika, ktorej autorom je akademický sochár Juraj Bartusz.
Mikuláš Klimčák (1921 – 2016) – maliar, sochár, monumentalista, filozof, ilustrátor a reštaurátor, orientoval sa najmä na počiatky slovenských národných dejín. K jeho najznámejším dielam patria ikony osobností z tohto obdobia.
Julián Filo (1921 – 2007) – výtvarník a architekt, v tvorbe využíval fotografiu, od 50. rokov sa venoval monumentálnym dielam, ktoré zdobili rôzne stavby.
Marián Čunderlík (1926 – 1983) – maliar, ilustrátor a grafik, žiak Ľ. Fullu. Venoval sa najmä maľbe, po pozastavení členstva vo Zväze slovenských výtvarných umelcov už robil len umelecké dotvorenie exteriérov a interiérov stavieb.
Juraj Bartusz (1933) – košický výtvarník, venoval sa sochárstvu a kresbe, figurálnym aj abstraktným motívom. Bol pedagógom na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.
Odporúčané články
Modernizácia električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom sa už zdarne prehupla do svojej druhej polovice. Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že dodržaný bude aj zmluvný termín ukončenia stavebných prác, ktorý je naplánovaný na prelom júla a augusta.
Severná Kórea v sobotu 14. marca odpálila približne desať neidentifikovaných balistických rakiet smerom k Japonskému moru. Štarty zaznamenali armády v regióne vrátane ozbrojených síl Južnej Kórey a ministerstva obrany Japonska.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
