Únia má nový plán vojenskej mobility aj politiku v oblasti kybernetickej obrany
Európska komisia (EK) a vysoký predstaviteľ Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavili Akčný plán vojenskej mobility 2.0 a Spoločné oznámenie o politike EÚ v oblasti kybernetickej obrany. Dokumenty sú zamerané na riešenie zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine a na posilnenie kapacity únie pri ochrane občanov a infraštruktúry. Plán sa týka obdobia rokov 2022 – 2026. Komisia o tom informuje na svojej webstránke.
Akčný plán vojenskej mobility, ktorý nadväzuje na skorší plán z roku 2018, pomôže európskym ozbrojeným silám reagovať na krízy na vonkajších hraniciach EÚ a ďalej lepšie, rýchlejšie a v dostatočnom rozsahu. Zároveň posilní schopnosť EÚ podporiť členské štáty a partnerov pri preprave jednotiek a vybavenia. Cieľom plánu je aj lepšie prepojená a chránená infraštruktúra, jednoduchšie regulačné otázky, silnejšia spolupráca s NATO a podpora prepojenia a dialógu s partnerskými krajinami.
S novou politikou týkajúcou sa kybernetickej obrany zase EÚ posilní spoluprácu a investície v tejto oblasti s cieľom lepšie chrániť, odhaľovať, odrádzať a brániť sa proti rastúcemu počtu kybernetických útokov. Politika má posilniť spôsobilosti EÚ v oblasti kybernetickej obrany, ako aj koordináciu a spoluprácu medzi vojenskými a civilnými kybernetickými komunitami. Tiež posilní efektívne riadenie kybernetických kríz v rámci EÚ, európsku technologickú priemyselnú základňu obrany (EDTIB), pomôže znížiť strategické závislosti únie od kritických kybernetických technológií a zároveň bude podporovať kybernetické talenty a zintenzívni spoluprácu s partnermi v oblasti kybernetickej obrany.
Komisia a vysoký predstaviteľ predložia Rade EÚ výročnú správu, v ktorej zmonitorujú a zhodnotia pokrok pri vykonávaní opatrení v spoločnom oznámení o politike EÚ v oblasti kybernetickej obrany. Vyzývajú pritom členské štáty, aby svojimi príspevkami prispeli k pokroku implementačných opatrení, ktoré sa uskutočňujú vo vnútroštátnych formátoch alebo formátoch spolupráce. V spolupráci s členskými štátmi by mohol vzniknúť aj plán implementácie.
Zdroj: SITA, DM, ns
Odporúčané články
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Štát, mestá aj obce obstarávajú od minulého leta výrazne menej transparentne. Počet súťaží na bežné tovary a služby klesol na tretinu oproti počtu spred augusta 2024. Dôvodom sú zmeny, ktoré pre verejné obstarávanie presadil vtedajší minister investícií Richard Raši (Hlas-SD). Uviedla to Nadácia Zastavme korupciu s tým, že na tieto riziká už vtedy upozorňovala. Po roku zanalyzovala spolu s kanceláriou AGM Partners zmeny v nákupoch. Výsledky podľa nadácie nepotešia najmä v čase konsolidácie, kde sa ráta každé euro.
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
