UNLP v Košiciach je pripravená na štvrtú vlnu, príslušníci HaZZ postavili triážny stan
Na základe požiadaviek rezortu zdravotníctva zabezpečuje Ministerstvo vnútra v UNLP a ďalších nemocniciach výstavbu triážnych stanov. Tento stan, ktorý postavili príslušníci Hasičského a záchranného zboru, bude v UNLP slúžiť ako prvé kontaktné pracovisko, a to za predpokladu, že sa bude zvyšovať počet pacientov pozitívnych na COVID-19.
Momentálna situácia v nemocnici je pokojná a stabilizovaná a ako uviedol generálny riaditeľ UNLP Košice MUDr. Ján Slávik, MBA, obsadenosť covidových lôžok je na úrovni 35%. „Rovnako je zatiaľ stabilizovaná aj situácia na covidových ambulanciách, kde sa naši zdravotníci nestretávajú s takým náporom, aký zažili počas variantu delta alebo pred rokom,“ dodal.

Väčší problém nenastal ani pri personálnom zabezpečení. Situácia je aj v tomto ohľade stabilizovaná. Momentálne je pozitívnych 21 zamestnancov nemocnice, medzi ktorými sú aj zdravotníci a v karanténe je ich takmer 50, pričom ide najmä o sestričky a lekárky. „Od začiatku roka sme zaznamenali 130 covid pozitívnych zamestnancov,“ hovorí MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD, výkonný riaditeľ pre liečebno-preventívnu starostlivosť.
Zdroj: UNLP Košice, MK
Odporúčané články
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na pretrvávanie nedostatkov v riadení a obnove Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) Košice po požiari, ku ktorému došlo predminulý rok. Informovalo o tom LOZ na tlačovej konferencii v utorok.
Volebný rok 2026 bude v Košiciach patriť predovšetkým primátorským voľbám a s nimi aj zvýšenému záujmu verejnosti o to, kto kandiduje, s akým programom a aké výsledky má za sebou. KOŠICE: DNES preto pripravili pre voličov aj kandidátov komplexný volebný servis, ktorého cieľom je priniesť objektívne, vyvážené a overené informácie pre všetkých.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.