UPJŠ v Košiciach vznikla pred 60 rokmi
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach je druhou najstaršou klasickou univerzitou na Slovensku. Slávnostná inaugurácia univerzity sa konala 28. novembra 1959 v Štátnom divadle v Košiciach a jej prvým rektorom bol MUDr. Jozef Pajtáš.
História UPJŠ siaha až do 17. storočia. Škola sa totiž hlási k tradícii Košickej univerzity (Universitas Cassoviensis), ktorú založil jágerský (egerský) biskup Benedikt Kišdy (1598-1660) vo februári 1657 listinou „studium universale“.
Jezuitskú univerzitu vytvoril podľa vzoru Trnavskej univerzity a zriadil pre ňu základinu vo výške 40-tisíc zlatých.
Cisársky súhlas prišiel až po jeho smrti. Cisár Leopold I. vydal 7. augusta 1660 v Grazi Zlatú bulu Košickej univerzity, ktorú prijal pod svoju osobitnú ochranu. Významné bolo ustanovenie o uznávaní akademických stupňov tak, akoby boli získané na ktorejkoľvek z najstarších a najslávnejších univerzít habsburskej monarchie.
[ad][/ad]Pod vedením jezuitov
Univerzitu s filozofickou a teologickou fakultou viedli jezuiti. Po zrušení jezuitského rádu fungovala škola od roku 1773 pod dozorom štátu. V roku 1777 sa Košická univerzita transformovala na Košickú kráľovskú akadémiu (Academia regia Cassoviensis), ktorá naďalej poskytovala vysokoškolské štúdium na filozofickej a právnickej fakulte. Ako pobočka jedinej uhorskej univerzity v Budíne disponovala právom promovať absolventov. Výučbu teológie v rámci reorganizácie presunuli do Egeru (Jágru).
Akadémia pôsobila od školského roku 1850/1851 ako Cisársko-kráľovská právnická akadémia (Caesareo-regia iuris academia). Vyučovalo sa na nej už len právo, predmety filozofickej fakulty sa učili na gymnáziu.
Táto škola pôsobila do roku 1921, keď bola rozhodnutím československej vlády zrušená. Od roku 1922 tak Košice – po 265-ročnej histórii – neboli vysokoškolským mestom.
Tento stav trval do roku 1959, kedy vznikla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika zlúčením pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Filologickej fakulty Vyššej školy pedagogickej v Prešove.
Na začiatku novodobej existencie mala univerzita lekársku fakultu v Košiciach a filozofickú fakultu so sídlom v Prešove. V akademickom roku 1959/1960 sa na štúdium zapísalo 952 poslucháčov, ktorých vzdelávalo 201 pedagógov.
V ďalších rokoch sa univerzita rozšírila o ďalšie tri fakulty – prírodovedeckú (1963, so sídlom v Košiciach), pedagogickú (1964, so sídlom v Prešove) a právnickú (1973, so sídlom v Košiciach). Po spoločensko-politických zmenách z Novembra ’89 pribudli Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta (obe 1990, so sídlom v Prešove).
[ad2][/ad2]Rozdelenie univerzity
Univerzita sa od 1. januára 1997 rozdelila na dva samostatné právne subjekty: Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu so sídlom v Prešove. Na UPJŠ tak zostali Lekárska, Prírodovedecká a Právnická fakulta, ku ktorým pribudli v roku 1998 Fakulta verejnej správy a od 1. januára 2007 aj Filozofická fakulta.
Infraštruktúru UPJŠ dopĺňajú ďalšie univerzitné pracoviská – Ústav telesnej výchovy a športu, Botanická záhrada, Univerzitná knižnica, Centrum informačných a komunikačných technológií, Študentské domovy a jedálne, Univerzitné poradenské centrum a Centrum celoživotného vzdelávania a podpory projektov UPJŠ. Rektorom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je Pavol Sovák.
Zdroj: www.upjs.sk, www.esipa.cz
Odporúčané články
Vo Washingtone sa údajne objavuje myšlienka založenia novej skupiny „Core 5“, ktorá by zahŕňala USA, Čínu, Rusko, Indiu a Japonsko. Ako referuje web Politico, takýto koncept by priniesol výrazný kontrast k existujúcej skupine G7 a zároveň by zblížil tradičných rivalov.
Koncom novembra zverejnil magistrát na svojej sociálnej sieti informáciu o celoslovenskom ocenení, ktoré dostalo dobrovoľnícke podujatie „Príbehy evanjelického cintorína – ožívajúca záhrada pamäte“ za úpravu zanedbaného parku nad sladovňou. Boli sme sa preto pozrieť na historický evanjelický cintorín na Žriedlovej ulici za Starou sladovňou aj my.
Pre našich čitateľov prinášame rozhovor s dvomi bronzovými šampiónkami, ktoré sa pravidelne umiestňujú na popredných miestach svetových pohárov a iných súťaží v disciplíne kickbox. Košičanky Alexandra Filipová a Lucia Cmárová súťažili nedávno v Abú Zabí v rôznych váhových kategóriách. V rozhovore sa dočítate aj to, akým ďalším športom sa venujú.
