Ústavný súd odmietol volebné sťažnosti koalície PS-Spolu a strany Vlasť
AKTUALIZOVANÉ
Ústavný súd (ÚS) SR v stredu odmietol ako zjavne neopodstatnené návrhy koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu a strany Vlasť, ktoré napadli ústavnosť a zákonnosť februárových volieb do Národnej rady (NR) SR. K návrhom týchto politických subjektov, ktoré sa do parlamentu nedostali, patrilo vyhlásiť voľby za neplatné alebo zmeniť ich výsledok.
Koalícia PS-Spolu získala vo voľbách 6,96 percenta hlasov, čo jej na mandát ako koalícii nestačilo, keď jej chýbalo 926 hlasov. V podaní na ÚS argumentovala stovkami nezapočítaných preferenčných hlasov pre jej kandidátov a žiadala prepočítanie hlasov.
Zároveň uvádzala dôvodné podozrenie, že sa neumožnilo poštové hlasovanie voličom zo zahraničia, podozrenie o nezákonnom vyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných či o nezapočítaní odovzdaných hlasovacích lístkov, a to v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb. Poukázala ďalej na menej priaznivé zaobchádzanie v porovnaní s inými faktickými koalíciami, ktoré sa zúčastnili na voľbách. Návrh zahŕňal zrušenie výsledkov volieb, vyhlásenie volieb za neplatné alebo vyhlásenie koalície PS-Spolu za zvolenú do parlamentu s 13 poslaneckými mandátmi.
Podľa ÚS tvrdenia koalície o protiústavnosti a protizákonnosti volieb nemajú oporu v použitej argumentácii ani v návrhoch na vykonanie dokazovania.
„Ostali tak v rovine hypotetických tvrdení bez akejkoľvek spôsobilosti privodiť navrhovateľkou požadované rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli voľby vyhlásené za neplatné, alebo by bol zrušený alebo zmenený ich výsledok,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.
Strana Vlasť, ktorú vedie Štefan Harabin, získala vo voľbách 2,93 percenta hlasov. Podľa podania pri sčítavaní hlasov dochádzalo k úmyselnému nesprávnemu sčítaniu hlasov voličov a k manipulácii s hlasovacími lístkami, ktoré stranu Vlasť poškodili.
„Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne hodnoverné dôkazy, ba ani relevantné indície, ktoré by umožňovali prijať odôvodnený záver o inom výsledku volieb, než bol zaznamenaný v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán,“ skonštatoval Fiačan.
[ad][/ad]Zamietol aj sťažnosť KDH
Ústavný súd v stredu tiež zamietol aj druhý návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu z 25. mája 2019, ktorý podalo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
KDH považovalo za nespravodlivé, že v eurovoľbách skončilo lepšie ako strana SaS, a predsa nemalo priamo dva mandáty, kým SaS áno. KDH napokon získalo druhý mandát v EP po vystúpení Veľkej Británie z EÚ.
„Nosným dôvodom takéhoto rozhodnutia je skutočnosť, že podľa názoru väčšiny pléna ústavného súdu bol návrh podaný oneskorene,“ uviedol k zamietavému verdiktu Fiačan.
Mandáty v EP sa slovenským europoslancom udeľovali podľa novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Tá hovorí, že mandátu sa do termínu brexitu neujme zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia, čo pripadlo na KDH.
Prvú sťažnosť KDH ÚS procesne zamietol 26. júna 2019, pričom plénum ÚS malo vtedy len sedem z 13 členov. Druhý návrh podalo KDH v októbri 2019, plénum ÚS následne rozhodovalo v kompletnom zložení.
ÚS v stredu zároveň prijal na ďalšie konanie podanie skupiny poslancov NR SR, ktorí napadli ústavnosť časti zákona o obecnom zriadení a zákona o sociálnom poistení.
PS-Spolu rozhodnutie súdu rešpektuje
Koalícia Progresívne Slovensko (PS)-Spolu rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý odmietol sťažnosť koalície na zákonnosť volieb
„Rozhodnutie súdu rešpektujeme, konali sme zákonne. Vyzývame však vládnu koalíciu, aby zjednotila prah pre politické strany a odstránila tak pokušenie na obchádzanie zákona,“ povedal predseda strany Spolu Juraj Hipš.
„Aj v súčasnom parlamente sú totiž subjekty, ktoré by sa pri zohľadnení faktickej koalície do parlamentu nedostali,“ konštatuje.
„Vyzývame tiež, aby hlasovanie slovenských občanov zo zahraničia bolo zmenené tak, aby sa predišlo množstvu pochybení, ktoré sme zaznamenali v týchto parlamentných voľbách,“ povedal advokát a člen predsedníctva Spolu Pavel Nechala.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.
Invalidná dôchodkyňa Zlatica Labancová sa po smrti manželka a dcéry stará o dve vnúčatá a svoju ďalšiu postihnutú dcéru. Aj napriek problémom urobila všetko preto, aby vnúčatá neskončili v detskom domove. Doposiaľ bývali v unimobunke v zariadení Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach, kde si kúrili drevom.
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.