V 43. týždni bolo hlásených 33 303 akútnych respiračných ochorení
V 43. týždni bolo na Slovensku hlásených 33 303 akútnych respiračných ochorení (ARO). Úrad verejného zdravotníctva SR to uviedol v tlačovej správe, ktorú zaslal Odbor surveillance infekčných ochorení.
Najvyššia chorobnosť na ARO bola zaznamenaná v Žilinskom kraji, najnižšia v Trenčianskom kraji. Priebeh ochorení bol komplikovaný u 727 osôb, čo predstavuje 2,2 percenta zo všetkých ARO. Medzi najčastejšie komplikácie patrili sinusitídy (349). Ostatné komplikácie predstavovali pneumónie (213) a otitídy (165).
Ochorenia hlásilo 47 percent všeobecných lekárov pre deti a dorast a 34 percent všeobecných lekárov pre dospelých. Najvyššia proporcia hlásiacich lekárov bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji, najnižšia v Bratislavskom kraji.
V 43. kalendárnom týždni evidovali 2 121 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení (CHPO), čo predstavuje 6,4 percenta z celkového počtu hlásených ARO. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom chorobnosť vzrástla o 17,4 percenta. Najvyššia chorobnosť na CHPO bola zaznamenaná v Trnavskom kraji, najnižšia v Bratislavskom kraji.
Vyučovanie prerušili v 49 výchovno-vzdelávacích zariadeniach. Išlo o 45 materských škôl (14 v Košickom kraji, 14 v Žilinskom kraji, deväť v Trnavskom kraji a osem v Nitrianskom kraji) a štyri základné školy (dve v Nitrianskom kraji, jedna v Prešovskom kraji a jedna v Košickom kraji).
Počas 43. týždňa nebol hlásený žiaden prípad ťažkých akútnych respiračných ochorení (SARI).
(SITA, mt;mky)
Odporúčané články
Ukrajina si v utorok pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.
Pri požiari rodinného domu v obci Kalša zasahovali profesionálni aj dobrovoľní hasiči niekoľko hodín. Na mieste udalosti pracovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru zo staníc v Bidovciach a Košice – Teplárenská, ktorým asistovali aj dobrovoľné jednotky z okolitých obcí.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
