V EÚ je pomerne vysoká dostupnosť drog. Ako je na tom Slovensko?

V Európskej únii (EÚ) je pomerne vysoká dostupnosť drog a vysoká miera ich užívania, hoci medzi jednotlivými štátmi existujú podstatné rozdiely. V tomto roku 29 percent dospelých ľudí v EÚ vo veku 15 až 64 rokov užilo nelegálnu drogu. Najviac ľudí užilo aspoň raz za život kanabis, nasledujú stimulanty ako amfetamín alebo kokaín a pomerne malý počet ľudí užilo opioidy. Na tlačovej besede Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) to uviedla doktorka Zuzana Kamendy. Trendom sa podľa nej stáva kombinácia drog s rôznymi liekmi.

COVID -19 viedol k zmenám na trhu s drogami, v oblasti výroby aj v oblasti obchodovania s nimi. Dodávky do Európy sa znížili, ale vzrástla výroba drog. Trh s drogami má dobrú digitálnu podporu a drogy sú v súčasnosti účinnejšie a čistejšie. Situácia na Slovensku nie je podľa doktorky Kamendy kritická, v kategórii dospelých nie je veľa užívateľov stimulantov alebo opioidov. S kanabisom má skúsenosť 17 percent dospelých, čo je menej než priemer EÚ, ktorý je 27 percent.

Posledné prieskumy u mladých stredoškolákov hovoria, že 59 percent mladých má skúsenosť s alkoholom a približne 40 percent s fajčením. Približne 70 percent dospelých zvykne piť alkohol, teda neabstinuje, a okolo 30 percent pravidelne fajčí. Aj u mladých ľudí prevláda medzi drogami kanabis, približne 40 percent ho vyskúšalo aspoň raz v živote. V prípade mladých ide najmä o experimentovanie, nie pravidelné užívanie. Podľa údajov z roku 2020 medzi liečenými závislými prevláda užívanie stimulantov, zastúpené sú aj kanabis a opioidy. Doktorka Kamendy viackrát zdôraznila, že v prípade štatistických údajov ide o skúsenosť s drogami, teda či ich človek užil aspoň raz v živote, a dané čísla nehovoria o počte pravidelných úžívateľov.

Terapeutka CPLDZ Ivana Orlický upozornila na to, že leto je z hľadiska užívania drog pre mladých ľudí rizikové. Kategóriu mladých vymedzila na druhý stupeň základných škôl, približne od 13 rokov, až po stredné školy vrátane maturitných ročníkov, ale môžu to byť aj mladšie ročníky. Rodič môže podľa nej výrazne eliminovať riziko, najmä príkladom, ktorý dáva deťom. Je rizikové, ak rodič požíva alkohol, tabak či drogy. Tvrdí, že s deťmi je potrebné sa o drogách otvorene rozprávať, bez predsudkov a s overeným informáciami. Ako rizikové faktory uviedla uvoľnenie pandemických opatrení, navyše počas prázdnin sú deti častejšie bez dozoru a majú veľa voľného času. Drogy sú v súčasnosti veľmi dostupné, a to aj vďaka sociálnym sieťam a technológiám. Zo skúsenosti dodala, že sú to zvyčajne kamaráti, ktorí drogu ponúknu.

Ak rodičia majú u svojho dieťaťa podozrenie, že môže mať problém, je potrebné dávať pozor na zmeny správania, záujmov a nálady. Je tiež potrebné všimnúť si, či dieťa nejaví známky požitia alkoholu, nezakrýva stopy po fajčení cigariet, či nechodieva neskoro domov. Rodičia by si mali všímať aj to, či nemá neznámych kamarátov na sociálnych sieťach a overiť si, či dieťa nezavádza pri tom, kam a s kým chodieva. Rodič tiež môže u dieťaťa nachádzať cudzie predmety, napríklad cigaretové papieriky či igelitové vrecká. Dodala, že je potrebné sledovať aj financie, či dieťa neutráca vyššie sumy peňazí, ktoré nevie vysvetliť.

Rodičia môžu v rámci prevencie vyplniť dieťaťu zmysluplne čas. Tiež by sa mali rozprávať s dieťaťom, a to nielen o drogách, ale aj o tom, ako trávilo deň. Môžu tiež monitorovať voľný čas dieťaťa. Ak už ale nastal nejaký problém, rodič si môže dieťa napríklad otestovať na prítomnosť drog, či už testom zakúpeným v lekárni, prípadne kontaktovať lekára alebo Centrum na liečbu drogových závislostí. Pozitívny výsledok nemusí hneď znamenať závislosť – v takej chvíli sa možno obrátiť na poradne alebo poradenské linky. V prípade závislosti prichádza na rad liečba. Orlický podotkla, že na Slovensku je problém s liečebnými programami pre mladistvých, no zariadenia by mali byť schopné pracovať s nimi. Je tu tiež možnosť navštíviť psychiatra.

Zdroj: (SITA, kh;kl)