V Košiciach odhalili pamätník deportovaným Židom z bývalej tehelne

AKTUALIZOVANÉ 

Presne pred 75 rokmi odviezli z Košíc piatimi transportmi do Osvienčimu takmer všetkých občanov židovského pôvodu. Posledné dni pred cestou na takmer istú smrť strávili zhromaždení v priestore košickej tehelne. 

V nedeľu bol na Idanskej ulici na košickej Terase, na mieste, kde stál tento priemyselný objekt, odhalený pamätník všetkým, ktorí sa v roku 1944 nedobrovoľne ocitli za jej múrmi. Drvivá väčšina z nich v koncentračnom tábore zahynula. Pamätník má podobu častí múru z tehál.  

Pietnej udalosti sa zúčastnil aj prezident Rudolf Schuster, košický župan Rastislav Trnka (nezávislý), primátor Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý), konzulka štátu Izrael Naomi Eldar, starosta mestskej časti Západ Marcel Vrchota (SaS) i honorárny konzul štátu Izrael Peter Frajt.

Myšlienka postaviť pamätník obetiam holokaustu vznikla asi pred desiatimi rokmi ako iniciatíva Občania občanom. Pred dvomi rokmi prebehla aj celosvetová zbierka.

Ako dve Steel Arény 

Turistický sprievodca a spisovateľ Milan Kolcun si pri predstavení pamätníka kládol otázku, ako si vôbec predstaviť, koľko ľudí muselo na tomto mieste v roku 1944 trpieť. Podľa neho by sme si mohli predstaviť skoro dvakrát naplnenú Steel Arénu počas hokejových majstrovstiev sveta.

Architektom pamätníka je Richard Vesel. Má symbolický význam. Každá jedna tehla má symbolizovať ľudskú bytosť, ktorej niť života bola pretrhnutá v tehelni. Na objekte je  text v štyroch jazykoch: Pamätaj, v bývalej tehelni a gete bolo od konca apríla do začiatku júna 1944 väznených vyše 15 000 Židov z Košíc a okolia pred ich odvlečením do táborov smrti. Vrátilo sa ich niekoľko stoviek. 

Podľa židovskej tradície viacerí na pomník na znak spomienky na zosnulých položili kamienok. 

Zadorová (99): Bolo to predpekelie Osvienčimu 

Na jeho odhalenie prišli okrem iných aj šiesti preživší. Za všetkých sa prítomným prihovorila Magda Zadorová. V čase deportácie mala 24 rokov.

„Na tomto mieste boli spečatené osudy viac ako 15-tisíc Židov z Košíc a okolia. Je to emotívny kúsok zeme presiaknutý obavami o holý život,“ vravela. 

Opisovala, že ako Židov v Košiciach, ktoré boli súčasťou Maďarska okupovaného nemeckými vojskami, najprv izolovali do niekoľkých ulíc a tie vyhlásili za geto. Ešte pár týždňov ostali vo svojich príbytkoch odlúčení od sveta. 

„Museli sme odovzdať všetky peniaze, cenné veci a rádio, čím nás odrezali od akýchkoľvek informácií. S hrôzou sme čakali, čo bude ďalej,“ pokračovala. 

Aj starí a chorí 

Potom ich presunuli do tehelne. Zadorovej rodina, ktorá tu skončila, mala sedem členov. Podľa nej priatelia Židov upozorňovali, nech tam nejdú, že ich čaká smrť. 

„Vziať sme si mohli niečo na jedenie, nejakú bielizeň, vankúše a prikrývky. Boli tu tisíce ľudí, medzi nimi malé deti, starí ľudia, ale aj nevládni. Deložovali aj ľudí z nemocnice. Tam nás čakalo veľké nič. Boli to otvorené šopy bez stien, aby prievan vysušil tehly. Žiadna podlaha, malý kus čiernej pustej zeme. Nechápavo sme sa dívali jeden na druhého. Ten, kto to neprežil, nepochopí,“ povedala.    

Trpeli nedostatkom vody, svetla, boli tam jamy miesto záchodov. Spali na holej zemi, Začali si preto z tehál stavať steny, aby ich ochránili pred dažďom. Urobili si aj ohniská na varenie, núdzovú ošetrovňu. Viacerí zúfalí ľudia si siahli na život. 

Zadarová spomenula aj vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho. Velil maďarským policajtom, ktorí strážili Židov v tehelni. Csatáry v roku 2013 zomrel bez trestu vo veku 98 rokov.   

Aktuálne varovanie 

Prvý transport z tehelne do Osvienčimu odišiel 16. mája 1944, posledný 3. júna. O presune v dobytčích vagónoch a v neľudských podmienkach Zadorová hovorí ako o ceste „z predpeklia do pekla“. 

Svoj príhovor ukončila aktuálnym varovaním. „Pre mňa je alarmujúce, že nacistická hnedá ideológia s jej hrôzou a symbolmi je stále živá a znovu sa hlási o slovo. Z histórie vieme, že minulosť, na ktorú sa zabudne, sa môže zopakovať.“

Foto: Veronika Janušková