V polovici septembra sa uskutoční konferencia o humanitárnej pomoci Afganistanu
V Ženeve sa v polovici septembra pod záštitou OSN uskutoční medzinárodná konferencia o humanitárnej pomoci Afganistanu. Stretnutiu na vysokej úrovni bude 13. septembra predsedať generálny tajomník svetovej organizácie António Guterres. Oznámil to v piatok v New Yorku jeho hovorca Stéphane Dujarric. Po tom, čo v polovici augusta prevzalo moc radikálne hnutie Taliban, hrozí Afganistanu „humanitárna katastrofa“, uviedol hovorca.
Konferencia by sa mala podľa neho na jednej strane usilovať o rýchle navýšenie financií, aby mohli pokračovať humanitárne operácie. Druhým cieľom je zachovať “úplný a neobmedzený humanitárny prístup” do Afganistanu, aby bolo naďalej možné zabezpečovať tamojším obyvateľom ich základné životné potreby.
Guterresov hovorca zdôraznil, že pomoc Afganistanu bude podmienená. Ako dodal, je dôležité chrániť pokrok, ktorý sa dosiahol v rozvoji krajiny. Za kľúčový faktor pre budúcu stabilitu Afganistanu označil práva žien.
Už pred nástupom Talibanu bol Afganistan vo veľkej miere závislí od humanitárnej pomoci. Zo zahraničia sa financuje približne 40 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Podľa údajov OSN sa akútna hrozba humanitárnej katastrofy v krajine s 38 miliónmi obyvateľov týka asi 18 miliónov ľudí. Toto číslo by sa mohlo zdvojnásobiť, varuje OSN.
Zdroj: (SITA, ku)
Odporúčané články
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v piatok po prvý raz vo svojej histórii zverejnila smernice zamerané na zlepšenie prevencie, diagnostiky a liečby neplodnosti, ktorá postihuje milióny ľudí na celom svete.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
