V skúškach poslanca M. Ihnáta polícia podvod nenašla
Bytový podnik mesta Košice (BPMK) neuspel s trestným oznámením na mestského poslanca a svojho bývalého zamestnanca Miloša Ihnáta (nezávislý).

BPMK ho podal na okresnú prokuratúru ešte v júli. Tvrdil v ňom, že Ihnát v rokoch 2012 až 2015 v dňoch, keď bol podľa potvrdení predložených zamestnávateľovi práceneschopný alebo mal platené voľno na ošetrenie, ako externý študent vykonával skúšky na súkromnej právnickej fakulte v Sládkovičove.
Podľa podania tiež v rokoch 2011 až 2013 v čase, keď mal byť podľa evidencie dochádzky v teréne, súkromne zastupoval klientov na súde. Týmto konaním sa Ihnát mohol dopustiť trestného činu podvodu, tvrdil BPMK.
Dátumy zisťovali neoficiálne
Podnik vypočítal, že mu Ihnát spôsobil škodu 487 eur, keď počas účelovej práceneschopnosti poberal nemocenské dávky a náhradu mzdy počas pracovného voľna na ošetrenie. BPMK pripojil aj „neoficiálne informácie“ o dátumoch skúšok, keďže vysoká škola mu ich odmietla poskytnúť. Oznámenie vybavoval policajt z obvodného oddelenia Nad jazerom. V októbri začal trestné stíhanie vo veci po tom, čo priamo od školy v Sládkovičove získal výpis termínov Ihnátových skúšok. Vec vyšetroval ešte ďalšie tri mesiace, ale Ihnáta neobvinil.
Namiesto toho stíhanie zastavil s tým, že skutok nie je trestným činom. O zdôvodnení ešte nechce informovať. „Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť,“ vysvetlil hovorca košickej polície Alexander Szabó.

Ujpál: Klamal nás
Proti rozhodnutiu môže BPMK podať sťažnosť. Či tak urobí, rozhodne sa, keď uznesenie polície obdrží. Konateľ a riaditeľ Róbert Ujpál však trvá na tom, že dôkazov proti Ihnátovi je dosť.
„Môže byť niekto v rovnakom čase chorý na PN-ke a zároveň vykonávať skúšku na vysokej škole v Sládkovičove? Naviac, dopustila sa toho osoba, ktorá sa prezentuje ako morálne čistá, večne poukazuje na nedostatky iných, a pritom sama klamala zamestnávateľa,“ odpísal Ujpál. Pýta sa tiež, aký je rozdiel medzi tým, ak niekto ukradne materiál zamestnávateľa, alebo za neprítomnosť v práci ospravedlnenú „podvodným predkladaním dokladov“ vyláka od neho náhradu mzdy.
Zo Smeru vystúpil
Ihnát v BPMK pracoval od roku 2011. Vo februári 2015 podal na zamestnávateľa žalobu, v ktorej tvrdí, že ho po odchode zo strany Smer začal diskriminovať a šikanovať. O mesiac potom spolu s ďalšími opozičnými poslancami napísal podnet hlavnej kontrolórke mesta, aby preverila stavebné práce, ktoré BPMK vykonával na súkromných nehnuteľnostiach viacerých svojich funkcionárov. V apríli s ním podnik okamžite skončil pracovný pomer práve pre skúšky počas PN alebo voľna na ošetrenie.
Ihnát: Kampaň pre Smer im neprekážala
Miloš Ihnát tvrdí, že trestné oznámenie je odvetou BPMK za to, že upozornil na kauzu stavebných prác pre funkcionárov podniku a podal na neho viacero žalôb.
Zhodu termínov celkovo dvadsaťjeden skúšok s dátumami PN alebo lekárskeho ošetrenia vysvetľuje tým, že skúšky v Sládkovičove bežne robil v iný deň, ako boli vyhodnotené.
„Je vecou skúšajúceho a študenta, akou formou je skúška vykonaná,“ povedal. Dôkazom o tom sú podľa neho dve skúšky v decembri 2013. Sú zapísané v termínoch, kedy reálne bol v Košiciach na zasadnutí mestského a miestneho zastupiteľstva.
Po kraji s Burianom Upozorňuje, že zamestnávateľa jeho dochádzka nezaujímala, keď bol členom Smeru. Tvrdí, že v roku 2013 pred voľbami do samosprávneho kraja, ho nadriadený poslal robiť kampaň s ostatnými kandidátmi za Smer. „Bol s nami aj štátny tajomník Jozef Burian. Tri dni sme chodili po kraji, navštevovali sme napríklad domovy dôchodcov. Bolo to počas zaplatenej pracovnej smeny,“ povedal.
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) podpísal v uplynulých dňoch zmluvy s dvoma zhotoviteľmi, ktorí uspeli vo verejnom obstarávaní v rámci revitalizácie verejného priestranstva na uliciach Bašťovanského a Clementisova na sídlisku Dargovských hrdinov.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
Počet pacientov vyžadujúcich dialýzu na Slovensku opäť stúpol. Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že v roku 2024 bolo na pravidelnej dialyzačnej liečbe 4 445 ľudí, čo predstavuje nárast o 2,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.