V týchto dňoch si pripomíname 160. výročie úmrtia P. J. Šafárika

V týchto dňoch si kultúrna a vedecká obec na Slovensku a v Česku pripomína 160. výročie úmrtia Pavla Jozefa Šafárika. Pavol Jozef Šafárik bol významný slovenský historik, etnograf, básnik a zakladateľ vedeckej slavistiky a zomrel 26. júna 1861 v Prahe. 

Pavol Jozef Šafárik je jednou z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Pomenovaná je po ňom ulica či námestie v každom väčšom slovenskom meste a od roku 1959 aj druhá najväčšia klasická univerzita na Slovensku – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Aj napriek tomu vie o ňom verejnosť na Slovensku veľmi málo a akoby zanikal „v tieni“ iných významných osobností.

Prečo o ňom vieme tak málo? O dôvodoch hovorí odborník na život a dielo P. J. Šafárika a bývalý prorektor UPJŠ pre rozvoj vzťahov s verejnosťou prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc., ktorý pôsobí ako literárny vedec na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. 

„P. J. Šafárik sa verejne príliš neangažoval, preto ho väčšinová časť slovenskej verejnosti počas jeho života takmer nepoznala. Jeho jediná verejná a politická angažovanosť je spojená s prípravou a priebehom Slovanského zjazdu v Prahe v roku 1848, na ktorom sa zapojil do riešenia sporu medzi predstaviteľmi Slovákov a delegátmi dvoch južnoslovanských národov – Srbmi a Chorvátmi – o riešenie národno-emancipačného procesu slovanských národov v rámci Uhorska,“ priblížil J. Gbúr s tým, že ostatnú časť svojho života venoval humanitnej vede. Vo svojich knižných tituloch sa venoval najmä slovanskej filológii a etnogenéze Slovanov a z toho dôvodu boli oceňované predovšetkým v slovanskom akademickom prostredí. 

Ďalším dôvodom je podľa prof. Gbúra aj skutočnosť, že spolu s Jánom Kollárom je považovaný za „dvojdomého“ autora, ktorý patrí rovnako do českej aj slovenskej kultúry. 

Najdôležitejší prínos P. J. Šafárika

Hlavným prínosom P. J. Šafárika pre slovenský národ, slovenskú kultúru a históriu je jeho vedecké dielo a 3 monumentálne knižné tituly – Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. Prof. Gbúr vyzdvihuje aj Šafárikovu snahu o globálny pohľad na Slovanstvo a jeho jazykové členenie. P. J. Šafárik zaradil slovenčinu medzi samostatné „nárečia“, na úroveň s čestinou. 

Ďalším jeho dôležitým prínosom je aj jeho básnický tvorba, ktorá je sústredená v zbierke poézie Tatranská múza s lýrou slovanskou.

O prínose a živote P. J. Šafárika vzniká aj dokumentárny film. Na príprave dokumentu o P. J. Šafárikovi pre tento dokument autorsky spolupracuje prof. Ján Gbúr, ktorý o dokumente uviedol: „Ide o projekt nového dokumentárneho filmu o živote a diele tohto velikána, ku ktorému som napísal scenár. Zahrnul som doň najnovšie poznatky o Šafárikovom súkromnom a profesionálnom živote aj o jeho diele. Nebyť problémov spojených s pandémiou, film by bol už dokončený. Verím, že keď bude priaznivá situácia, verejnosť si ho bude môcť pozrieť na jeseň v tomto roku.”

Zdroj: PhDr. Marián Gladiš, PhD. (ZL)