Váhostav dlhuje aj košickým firmám

Dnes má v Bratislave schôdza veriteľov spoločnosti Váhostav – SK schváliť jej ozdravný plán upravený podľa opatrení, ktoré v snahe hasiť kauzu škandalóznej reštrukturalizácie stavebného gigantu presadila vláda Róberta Fica (Smer).

Na výsledok čaká aj vyše dvadsať firiem z Košíc a okresu Košice – okolie, ktoré ako subdodávatelia prakticky zadarmo stavali alebo dodávali materiál pre Váhostav spájaný s oligarchom Jurajom Širokým.

Sú to subjekty, ktoré zamestnávajú od necelých desať až po vyše tisícpäťsto ľudí. Väčšina týchto nezabezpečených veriteľov zo sídlom  v Košiciach príjme ponuku vlády predať svoje pohľadávky štátu a ten im do konca roka vyplatí polovicu ich hodnoty.

Uprednostnia ju pred dlhodobejšou a rizikovejšou možnosťou, podľa ktorej by od Váhostavu v priebehu piatich rokov plnenia reštrukturalizačného plánu dostali 18 percent, zvyšok by im ostal ako pohľadávka a okrem toho by mohli získať podiel na akciách Váhostavu.

“Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s Váhostavom určite využijeme možnosť predaja pohľadávky za 50 percent jej hodnoty štátu, aj keď sme si vedomí ekonomických dôsledkov tejto transakcie,” hovorí Ľudovít Kováč, riaditeľ spoločnosti Eurovia – Kameňolomy, ktorá v roku 2013 nedostala zaplatené 86-tisíc eur za dodávku kameniva na diaľnicu D1 Dubná Skala – Turany.

Podobne uvažuje aj spoločnosť Alkon Košice, ktorá pre Váhostav odviedla práce za 165-tisíc eur. Po tom, ako bola veriteľom v piatich reštrukturalizáciách, už nechce ísť do žiadnej. “Prikláňam sa k tomu, že vezmem od štátu polovicu, lebo potrebujem rýchle a jednoduché riešenie, ktoré nám umožní prežiť a fungovať ďalej,” hovorí predseda predstavenstva Peter Šebesta.

Alkon nebol dodávateľom Váhostavu pri štátnych diaľniciach, ale najmä pri viacerých projektoch individuálnej bytovej výstavby. Staval aj Širokého štvorhviezdičkový Grand Hotel Bellevue vo Vysokých Tatrách.

O akcie Váhostavu košickí podnikatelia nemajú záujem. “Nebudú mať žiadnu cenu,” vraví Ján Amrich, spolumajiteľ firmy Doryt SK. Voči Váhostavu má pohľadávku 14-tisíc eur. Oveľa viac, dokopy asi 300-tisíc, mu nezaplatili iné veľké stavebné spoločnosti. Najmä TTS Grade a Doprastav, ktoré väčšinu svojich dlhov v reštrukturalizácii zmazali a ich veriteľom opatrenia vlády už nijako nepomôžu.

“Máme existenčné problémy, snažím sa vybaviť preklenovacie úvery, aby som zachránil firmu. Vláda namiesto marketingového ťahu by mala predovšetkým aj s pomocou SIS zistiť, kam išli peniaze, ktoré dostali veľké firmy, ale nedostali ich subdodávatelia,” hovorí J. Amrich.

Ľ. Kováč z Eurovie Ficovo riešenie naopak vníma ako “v tomto čase významnú pomoc pre drobný podnikateľský sektor”. Tiež si však myslí, že reštrukturalizačný zákon sa zneužíval na okrádanie veriteľov, nie záchranu firiem v úpadku.

Najväčším košickým veriteľom Váhostavu mohli byť Inžinierske stavby. Ich pohľadávku vo výške takmer 3,8 milióna eur však 25–ročná reštrukturalizačná správkyňa Váhostavu Petra Gábrišová poprela. Denníku košice:dnes sa s ňou nepodarilo spojiť. Informáciu, v čom je pohľadávka sporná, neposkytli ani Inžinierske stavby, ich právnik Michal Horeličan len potvrdil, že jej neuznanie napadli na súde žalobou. 

KOŠIČAN NEPLATIL KOŠIČANOM

Juraj Široký pochádza z Košíc. Vyrastal v bytovom dome na Jiskrovej ulici. V tej istej štvrti ako Pavol Paška, súčasný podpredseda Smeru. V Košiciach Široký vyštudoval Vysokú školu technickú, potom pracovne začínal v košickej pobočke štátneho podniku Stavoprojekt. V tom čase (1978) už bol prijatý do rozviedky komunistickej Štátnej bezpečnosti.

Foto: Jozef Jarošík