Večerné bohoslužby na Zelený štvrtok pripomínajú Ježišovu Poslednú večeru

Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Kvetnou nedeľou (14. 4.) do Veľkého alebo Svätého týždňa. Na Zelený štvrtok, večer po svätej omši na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi, sa začne v katolíckej cirkvi takzvané Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum.

Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. V tento deň predpoludním sa v jednotlivých diecézach Slovenska už tradične konajú sväté omše, ktoré slúžia biskupi so všetkými kňazmi svojich diecéz. Sú to omše svätenia olejov, známe ako Missa chrismatis, a konajú sa na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva.

Premenil chlieb na víno 

Poslednú večeru slávil Ježiš so svojimi učeníkmi na Zelený štvrtok. V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Túto udalosť pripomína počas dňa večerná svätá omša, ktorá je známa aj obradom umývania nôh 12 mužom. Je to symbol úcty a pokory voči blížnemu. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.

Na Zelený štvrtok večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Veriaci si pripomínajú Pána Ježiša ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal celkom sám, opustený. Túto skutočnosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok v kostoloch, zhasnuté svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Omše popoludní a večer 

V evanjelických kostoloch po celom Slovensku sa v Zelený štvrtok popoludní a večer konajú služby Božie na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej. Veriaci prichádzajú na služby Božie spojené s vysluhovaním Večere Pánovej. Aj takto si pripomínajú udalosť, keď Ježiš Kristus počas poslednej večere so svojimi 12 učeníkmi ustanovil sviatosť Večere Pánovej.

Veľkú noc, teda Paschu, slávia veriaci pravoslávnej cirkvi o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávia v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi. Termín Paschy sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.

(TASR, ROČ)