Veľká noc má svoje tradície aj špeciálne jedlá
Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Pre kresťanov sú oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Tieto udalosti úzko súvisia aj s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakom čase. V prostredí gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.
Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia a patria medzi najkrajšie. Okrem šibačky, kraslíc a kresťanských zvykov je Veľká noc spojená hlavne s príchodom jari. Zvyky či tradičné jedlá sa dodržiavajú dodnes.
Štyridsaťdňový pôst sa včera skončil Škaredou stredou. Preto väčšina domácností až po tomto dni začína s prípravou. Veľkonočné sviatky netrvajú jeden deň. Po Škaredej strede je dnes Zelený štvrtok a zajtra bude Veľký piatok. Potom už príde Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Každý tento deň si naši predkovia uctievali aj špeciálnym jedlom.
[ad][/ad]Zelený štvrtok
Tento deň sa patrí zjesť niečo zelené. Na výber je hlavne čerstvý špenát, hlávkový šalát, polníček, rukola… Špenátový prívarok má veľa ľudí v kolónke tých neobľúbených. Vyskúšajte ho urobiť z čerstvých špenátových listov. Jeho príprava je veľmi jednoduchá. Stačí opražiť cibuľku alebo šalotku na troche olivového oleja, zaliať ju smotanou a na záver pridať lístky špenátu. Ak ho ochutíte ešte aj medvedím cesnakom, trochu prisolíte, budete veľmi príjemne prekvapení.
Veľký piatok
Na Veľký piatok sa zvyčajne drží pôst. V niektorých rodinách sa toto pravidlo dodržiava aj dnes veľmi striktne. Kde to nie je až také prísne, nejedia mäso, ale iba zeleninové jedlá. V tento deň sa pripravujú husté polievky napríklad z kyslej kapusty, zemiakov, fazule, hrachu a koreňovej zeleniny.
[ad2][/ad2]Biela sobota
Bielou sobotou sa končí piatkový pôst. Hlavným jedlom býva veľkonočná plnka.
Biela sobota bola a je dňom, ktorý je venovaný veľkému upratovaniu a bieleniu. Je čas aj na pletenie korbáčov a zdobenie vajíčok. Ďalej sa v tento deň pripravujú špeciálne veľkonočné jedlá, ktoré sa konzumujú na druhý deň. Predovšetkým je to sladký kysnutý koláč, niekde nazývaný paska. Okrem toho sa varia klobásy, šunka a veľkonočná hrudka, pečie sa veľkonočná plnka.
Veľkonočná nedeľa
Nedeľa je vrcholom veľkonočných sviatkov. V tento deň sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a jeho víťazstvo nad smrťou. V každej rodine sa pripravuje slávnostne prestretý stôl a v kuchyni sa vypekajú rôzne dobroty. Samotná hostina by sa mala začať mäsovým vývarom. Ako hlavné jedlo sa kedysi podávalo jahňacie alebo kozľacie mäso. Táto tradícia sa pomaly vracia aj dnes. Tradičným jedlom však v tieto dni býva údená šunka, vajíčka, klobásky, chren (niekde sa podáva so šľahačkou). V niektorých domácnostiach sa tieto dobroty zajedajú kysnutým tvarohovým koláčom namiesto chleba.
Veľkonočný pondelok
V tento deň sa očakávajú kúpači a šibači. Dievčatá a ženy chystajú maľované či čokoládové vajíčka. Pri pohostení pánskej návštevy nesmie chýbať tradičná šunka, natvrdo uvarené vajíčka a klobáska. Obľúbené sú aj rôzne nátierky. Príprava tradičnej veľkonočnej plnky sa riadi krajovými zvyklosťami. Väčšinou sa pečie z údeného mäsa a nesmú v nej chýbať rôzne jarné bylinky či mladá žihľava. Tiež sa vtedy zvykne piecť plnené kurča a v niektorých domácnostiach pripravujú králika.
Zdravá veľkonočná plnka
Potrebujeme: 200 g údeného tofu, 100 g kvalitnej šunky vcelku, 4 celozrnné rožky, 250 g suchého pšena, 4 vajcia, 2 plátky masla, 200 ml vývaru (alebo vody), 10 cm póru, 3 strúčiky cesnaku (aj viac, podľa chuti), 2 hrste rôznych byliniek (žihľava, pažítka, ligurček, petržlen), trochu rozmarínu, soľ, mleté čierne korenie.
Postup: Pšeno prelejeme vriacou vodou. Do misky natrháme rožky a zalejeme ich vývarom. Na panvici speníme maslo a opražíme na kocky nakrájané tofu a šunku. Prisypeme bylinky, osolíme, okoreníme. Nakoniec pridáme cesnak. Všetko pridáme k navlhčeným rožkom a zmiešame so pšenom. Pridáme žĺtky a z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý opatrne vmiešame do zmesi. Plnku upečieme v pekáči, alebo vo formičkách na muffiny pri teplote 170 °C. Pečieme asi 15 min.
Teľacie so slivkami
Potrebujeme: 4 teľacie rezne zo stehna, 20 sušených sliviek, 2 polievkové lyžice sladšieho vína. Podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, olej, maslo.
Postup: Vykôstkované sušené slivky namočíme do vína aspoň na hodinu. Mäso naklepeme, posolíme, pokoreníme. Kto chce, môže ho aj jemne poprášiť hladkou múkou. Na oleji a masle ich opečieme z oboch strán. Pridáme marinované sušené slivky a dusíme domäkka. Vhodnou prílohou je ryža. Celé jedlo môžeme na záver posypať rôznymi bylinkami a podávať ho so zeleninovým šalátom.
Veľkonočná hrudka s hrozienkami
Potrebujeme: 10 vajec, 1 l mlieka, soľ, hrozienka, mleté čierne korenie.
Postup: Do hrnca s hrubším dnom nalejte mlieko a trochu ho osoľte a okoreňte. Hrozienka namočte na 10 minút do horúcej vody. V miske rozšľahajte žĺtky spolu s bielkami. Do mlieka vlejte rozšľahané vajíčka a scedené hrozienka. Zohrievajte na miernom ohni a stále miešajte, až kým sa zmes nezačne zrážať a na vrchu sa objaví priesvitná vodička. Pripravte si husté sitko, ktoré vyložte gázou. Vylejte doň celú zmes, aby z nej stiekla voda. Potom hrudku vyformujte a v gáze zaveste, nech poriadne odtečie. Niekde sa robí na sladko, niekde na slano. V prípade slanej verzie pridajte bylinky.
[ad3][/ad3]Odporúčané články
Cestujúca verejnosť využívajúca slovensko–ukrajinský cestný hraničný priechod Ubľa – Malyj Bereznyj by mala zbystriť pozornosť. Dňa 18. novembra 2024 v čase od 9:00 do 13:00 bude na tomto priechode dočasne pozastavená prevádzka z dôvodu nevyhnutných elektroinštalačných stavebných prác.
Mesto Košice spustilo výzvu na podporu odídencov z Ukrajiny, ktorí bývajú v Košiciach. Ide o jednorazovú pomoc vo výške 500 eur na ubytovanie pre odídencov, ktorí spĺňajú kritéria. Na jednorazový príspevok nie je právny nárok.
Ministerstvo vnútra začne od decembra realizovať pilotný projekt telových kamier pre policajtov. Oznámil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) pred dnešným zasadnutím vlády.