Veľká predpoveď počasia. Babie leto prichádza len po kúskoch

Hoci v posledných dňoch počasie na Slovensku ukázalo vľúdnejšiu tvár – najmä v porovnaní s predchádzajúcim týždňom – ešte stále sa nedá hovoriť, že by prišlo babie leto.

„Namiesto pokojného jesenného počasia, ktoré je typické pre babie leto, dochádza ku krátkodobému zlepšeniu. Teda charakter počasia sa neustále mení a strieda,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Chýbajú jesenné nočné mrazy 

„Je to podmienené tým, že dochádza k striedaniu poveternostných frontov, medzi ktorými sa presadzuje vplyv tlakových výší – tieto tlakové výše pritom nemajú tendenciu zotrvávať nad strednou Európou, ale postupujú smerom na východ či juhovýchod a otvárajú tým priestor pre ďalší front alebo ďalšiu tlakovú níž. Pričom neustále fúka vietor. Keď sa blíži poveternostný front, fúka od juhovýchodu až od juhu a keď front prejde, fúka od severozápadu. To sú príznaky, pri ktorých sa dá ťažko hovoriť o babom lete. Možno by sa s veľkou rezervou dalo povedať, že máme babie leto po častiach,“ vysvetlil Pavel Faško.

Chýba tiež ďalší fenomén typický pre jesenné počasie, a to nočné mrazy, ktoré sa dosiaľ vyskytovali len veľmi ojedinele. Napríklad v stredu 21. októbra ráno v Trebišove klesla teplota 5 cm nad zemským povrchom na – 2,1 stupňa, no už na úrovni dvoch metrov bol výskyt mrazov veľmi vzácny. Ani vo vysokohorských polohách nebol mráz, objavil sa skôr len v horských kotlinách, kde v noci a nadránom prestal fúkať vietor a tým došlo k ochladeniu.

„Keď cez nás prešla smerom na východ tlaková níž, začal po jej zadnom okraji prúdiť teplý vzduch a preto vysokohorské polohy ako napríklad aj Lomnický štít mali i cez noc a ráno kladnú teplotnú vzduchu,“ doplnil Faško.

Studený vzduch

Naopak mimoriadne studený vzduch spojený s výdatnými zrážkami poznačili druhú októbrovú dekádu. „Zrážky, ktoré sme zaznamenali na niektorých miestach, možno označiť za extrémne. Príčina spočívala v tom, že počasie u nás ovplyvňovali tlakové níže, ktoré sa tvorili v oblasti Stredozemného mora a severného Talianska a potom postupovali smerom na sever, pričom zasiahli zrážkami územie Slovenska. Po prechode týchto níží došlo k ochladeniu, ktoré sa najskôr prejavilo na krajnom juhozápade a západe Slovenska a potom aj v jeho ostatných častiach,“ uviedol klimatológ.

Preto už v nedeľu večer, ale aj počas pondelka a utorka namerali najnižšie teploty – popri vysokohorských destináciách na Lomnickom Štíte či Chopku aj na bratislavskej Kolibe, Malom Javorníku či na stanici Modra-Piesok. Tým sa dá podľa Faška tiež vysvetliť, že keď hranica sneženia postupne klesala, tak na západe a severozápade Slovenska snežilo už aj v polohách pod 1 000 alebo dokonca okolo 500 metrov nad morom, no v ostatných častiach krajiny v takejto výške padal dážď, resp. dážď so snehom. Ochladenie pocitovo umocňoval nepríjemný silný vietor.

„Úhrny zrážok boli potom nielen veľmi vysoké, ale tiež pršalo veľmi dlho – s prestávkami od soboty večera, teda 10. októbra až do pondelka 19. októbra. Tieto zrážky museli nutne vyústiť do povodní,“ dodal Faško.

Pokračovanie článku s veľkou predpovedou počasia  je na ďalšej strane. 

Výdatné zrážky 

Ako uviedol, v Bratislave na Kolibe napršalo v utorok 13. októbra za jediný deň 51,8 mm zrážok, čo je na tejto stanici od roku 1951 rekordne vysoká hodnota pre októbrový deň. Opäť to súvisí s tendenciou výraznejších zrážok na jeseň – v októbri tam za jeden deň nikdy predtým tak veľa nenapršalo. V Poprade 12. a 13. októbra napršalo 71,7 mm zrážok, čo znamená výrazne prekonaný dvojdenný rekord v množstve zrážok v októbri.

„V Piešťanoch napríklad napršalo od 1. do 18. októbra 151 mm zrážok, pričom v období od roku 1931 tu bol doteraz najvyšší úhrn zrážok v októbri 1964, a to 150 mm. Na niektorých miestach v tomto období napršalo dokonca viac než 200 mm a práve v týchto oblastiach boli aj hydrologické dôsledky najvážnejšie. Na stanici Modra-Piesky napríklad napršalo 213 mm zrážok, na Kojšovskej holi to bolo 214 mm. A to ešte nie je október na konci a je zrejmé, že nejaké zrážky počas tohto mesiaca zrejme ešte spadnú,“ povedal Pavel Faško.

Potvrdzuje sa tak, že babie leto aj naďalej bude prichádzať len po krátkych častiach.

(TASR)

Foto: TASR