Viac ako štvrtina Slovákov sa cíti ohrozená ochorením COVID-19
Ochorením COVID-19 sa cíti ohrozených vyše 27 percent obyvateľov Slovenska. V porovnaní s májom ide o sedempercentný nárast. Vyplýva to zo septembrového prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sleduje postoje Slovákov od začiatku pandémie nového koronavírusu.
„Môže to naznačovať, že aktuálne vysoké denné prírastky chorých opätovne zviditeľnili medicínsky aspekt pandémie a bezprostrednú možnosť nakazenia sa,“ uviedol Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
[ad][/ad]Rúško nenosí viac žien
Napriek zvyšujúcim sa obavám pred ochorením COVID-19 dodržiavajú respondenti niektoré karanténne opatrenia v čoraz menšej miere. V porovnaní s májom je podľa prieskumu v septembri výrazne nižší podiel ľudí, ktorí odpovedali, že obmedzili svoje kontakty s ľuďmi. Rúško pri pohybe mimo domu vždy nosí 49 percent žien a 35 percent mužov.
Naopak, odporúčanie nenavštíviť kino zosilnelo z 20,6 na 26,4 percenta a takmer polovica respondentov, rovnako ako v máji, neodporúča svojim priateľom letieť na dovolenku lietadlom.
„Septembrový nárast obáv verejnosti potvrdil, že hrozbu epidémie koronavírusu neberie slovenská verejnosť ani po pol roku na ľahkú váhu,“ doplnil Bahna.
Prieskum iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Realizovaný bol od 10. do 14. septembra na vzorke 1 000 ľudí. Výsledky sú reprezentatívne pre online populáciu Slovenska.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober pri príležitosti 4. výročia vojny na Ukrajine vyjadril hlboký súcit s trpiacimi, ktorých životy poznačila smrť, exodus a zničené domovy.
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
