Vianoce v nás

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, akú vôňu – akú príchuť – majú pre vás Vianoce? Možno vôňu živice z ihličia vianočného stromčeka, možno vôňu vanilkových rožkov, kapra na pekáči či rozkrojeného jabĺčka ukazujúceho, že budeme zdraví aj budúci rok. Dalo by sa povedať, že najkrajšie sviatky v roku voňajú jednoducho – domovom.
Sú bezpochyby aj iné príchute vianočných sviatkov, ktoré sa nám vryli do podvedomia od detstva a rokmi sa ešte umocňujú. Čarovná hra svetiel z vianočnej výzdoby na košických uliciach, snehové vločky poletujúce povetrím, zahaľujúce skvost gotiky – košický Dóm sv. Alžbety – do nádherného čipkového závoja.
Pamätám sa, akoby to bolo včera. Pod stromčekom som si našla biele kožené čižmy s kovovou prackou a akurátnymi opätkami vhodnými pre desaťročnú slečnu. Presne po takých som túžila. V mysli mi po celé roky zostáva cesta s rodičmi zasneženým mestom na polnočnú omšu. Ten sviatočný a veľmi vznešený pocit rokmi nevybledol. Z tepla iných domovov doliehal k nám zvuk kolied, inde tlmená vrava. A celkom určite sa v mnohých zapaľovali iné iskričky v očkách práve obdarovaných detí.
Všetky tieto pocity sa každoročne vkrádajú do našich uponáhľaných dní celkom nenápadne – až sa mi žiada povedať – bez varovania. Napriek tomu zakaždým podľahneme tej dobre známej atmosfére bezo zvyšku. Niet divu, veď po celý rok očakávame ten prazvláštny čas na sklonku decembra, keď sú ľudia k sebe lepší, jeden druhému bližší. Keď sa po roku stretávajú rodiny a priatelia, aby si na vianočných trhoch dali spolu vianočný punč.
Honosné dary sviatky nerobia. Hoci každý z nás chce darčekom urobiť radosť blízkej osobe, dobre vieme, že čaro sviatkov zostáva v nás kvôli celkom iným skvostom. Ten súzvuk blízkych duší prichádza práve cez Vianoce.

: NAĎA ŠINDLEROVÁ

Foto: TASR