Prezidenti stredoeurópskych a východoeurópskych štátov podporujú územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny
Prezidenti stredoeurópskych a východoeurópskych štátov vrátane prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej podporujú územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Hlavy štátov neuznávajú a neuznajú ruské úsilie o anektovanie akejkoľvek časti ukrajinského územia. Prezidenti to uviedli v spoločnom vyhlásení, o ktorom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
Prezidenti tiež vo vyhlásení uviedli, že podporujú Ukrajinu v jej obrane proti ruskej agresii a požadujú stiahnutie Ruska zo všetkých okupovaných území. Spojencov vyzvali na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine. Hlavy štátov stoja i za rozhodnutím z bukureštského samitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v roku 2008, ktoré sa týkalo budúceho členstva Ukrajiny v NATO.
Stredoeurópski a východoeurópski prezidenti uviedli, že počas konfliktu navštívili Kyjev a videli dôsledky ruskej agresie. „Všetci, ktorí páchajú zločiny agresie, musia byť vzatí na zodpovednosť a čeliť spravodlivosti,” zakončili hlavy štátov svoje vyhlásenie.
Pod vyhlásením sú okrem slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej uvedení český prezident Miloš Zeman a poľský prezident Andrzej Duda, rovnako aj prezidenti Lotyšskej, Estónskej a Litovskej republiky Egils Levits, Alar Karis a Gitanas Nausėda. Pripojili sa tiež prezident Severného Macedónska Stevo Pendarovski, prezident Čiernej Hory Milo Đukanović a prezident Rumunskej republiky Klaus Iohannis.
Zdroj: (ta, kl)
Odporúčané články
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.
V stredu 19. novembra došlo v ranných hodinách k vykoľajeniu vlaku ZSSK. Ako informoval portál railpage.net, keďže došlo k poškodeniu trate, možno očakávať meškania vlakov a nástupištia č. 1 a č. 2 sú mimo obsluhy.
Ako informoval Košický samosprávny kraj, práce sa podarilo ukončiť o mesiac skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Rekonštrukcia mosta patrila medzi najväčšie tohtoročné investičné akcie košickej župy, celková hodnota stavby sa vyšplhala na takmer 1,9 milióna eur.
