Vykopali koľaje starej električky na Aničku

V priebehu výkopových prác odkryli minulý týždeň na Kostolianskej ceste stavbári staré koľaje. Ide o pozostatky električkovej trate. Pozreli sme sa na jej históriu.

Anička bola už začiatkom minulého storočia obľúbeným spoločenským a rekreačným miestom, čo viedlo aj k vybudovaniu električkovej linky ku Gajdovým prameňom. „Čo si pamätám, bola to linka číslo 5, ktorá tam premávala,“ spomína riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice Ján Gašpar.

Trať vybudovali vojaci v rámci ženijného cvičenia za 31 pracovných dní a do prevádzky ju odovzdali 30. mája 1924. „Chodili tu električky typu Ganz z Budapešti,“ hovorí Gašpar.

Tie sa používali až do skončenia druhej svetovej vojny, keď si vozne so sebou zobrala ustupujúca nemecká armáda. Po vojne sa našli v nemeckom Magdeburgu, no do Košíc sa už nevrátili. Nahradili ich nové električky z ČKD Praha. „Sú to tie električky, ktoré môžu vidieť Košičania vystavené počas dní mesta, napríklad aj na Hlavnej ulici,“ priblížil Gašpar.

Vozne ukradli Nemci

Po vojne sa zmenilo aj číslo linky z dvojky na päťku, s ktorou už táto trať aj dožila. Najprv ju v roku 1960 predĺžili z 1 600 na 1 900 metrov, no neskôr ju v roku 1965 pre nerentabilitu úplne zrušili.

„Nechcem nadávať na železiarne, ale vďaka nim tu prišli noví takzvaní Košičania, ktorí k starému nemali vzťah, prestali tam chodiť, a tak to nejak stratilo svoj glanc a začalo upadať,“ zhodnotil Gašpar a zaspomínal si na časy, keď ako malé deti naskakovali do rozbiehajúceho sa vagóna. „Bolo to nebezpečné, ale vtedy to bola taká normálna zábava nás detí z Čermeľa.“ Vraj pri tom neraz došlo k zraneniam a dokonca aj k úmrtiu.

Cieľ maratónu

Anička bola začiatkom minulého storočia veľmi vychytenou lokalitou. „Mnohí mladí ľudia dnes už ani nevedia, že v roku 1924 tam bol cieľ prvého maratónskeho behu z Turne nad Bodvou do Košíc, a potom až do roku 1930 štart aj cieľ,“ vysvetľuje riaditeľ vedeckej knižnice.

Okrem toho tam boli ešte za čias Rakúsko-Uhorska aj liečivé pramene, no pri tých sa nepreukázala až taká silná liečivá sila. Napriek tomu tam dodnes mnohí Košičania chodia po liečivú gajdovku.

Zaujímavosťou tiež je, že názov Gajdovka prežil už dlhú dobu, hoci generál Gajda, po ktorom boli pramene pomenované, sa neskôr v Čechách spojil s fašistami a po vojne bol odsúdený. Odvtedy nesie miesto názov Anička.

Matej Šulc
Foto: Štefan Čaplovič, archív Jána Gašpara