Vyšetrenie protilátok nie je indikátorom pre rozhodovanie sa, či sa nechať zaočkovať

Vyšetrenie protilátok nie je indikátorom pre rozhodovanie sa, či sa proti ochoreniu COVID-19 zaočkovať alebo si nechať podať tretiu dávku. Upozornil na prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie, profesor Miloš Jeseňák. „V súčasnosti je známe, že 10 až 24 % nakazených pacientov netvorí protilátky, najmä ak bol priebeh ochorenia mierny alebo asymtomatický,” vysvetlil dôvody v tlačovej správe, ktorú médiám poskytla hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová.

Ako uvádza Jeseňák, po prekonaní ochorenia COVID-19 sa tvoria rôzne druhy protilátok, tak proti proteínu N, ako aj S. Stanovenie prognózy, respektíve rizika re-infekcie u jednotlivca na základe vyšetrenia protilátok tak nie je bežne ponúkanými testami možné. Len niektoré testy vedia totiž stanoviť neutralizačné protilátky. Diagnostické testy protilátok založené na pôvodnom proteíne S navyše nehovoria prakticky nič o ochrane pred novými variantami vírusu. Predsedníčka Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie Monika Czirfuszová dodala, že dôkaz protilátok proti SARS-CoV-2 je preto doplnkovou metódou. Tá môže byť použitá ako podporná metóda v kombinácii s metódami priameho dôkazu SARS-CoV-2.

„Samotná prítomnosť protilátok proti SARS-CoV-2 u neočkovaného jedinca bez predchádzajúceho priameho dôkazu infekcie metódou real-time RT-PCR znamená iba pravdepodobný kontakt s vírusom SARS-CoV-2 pred zhruba viac ako dvomi týždňami, bez možnosti posúdenia, kedy k infekcii došlo a či daná hladina protilátok zabezpečuje dostatočnú ochranu voči reinfekcii,” uviedla. Ako ďalej vysvetlila, protilátková odpoveď na infekciu vírusom SARS-CoV-2 je zároveň súčasťou komplexnej imunitnej odpovede organizmu. Je do veľkej miery individuálna, podmienená interakciou imunogénnych súčastí mikroorganizmu a imunitných mechanizmov hostiteľa, ako aj vekom či pridruženými ochoreniami hostiteľa a mnohými ďalšími faktormi. „Okrem toho je známe, že ochrana získaná prekonaním infekcie COVID 19 časom slabne,” dodala.

Vzhľadom na povahu vírusu SARS-CoV-2 sú na posúdenie infekčnosti konkrétneho jedinca nevyhnutné priame diagnostické metódy, ktoré dokazujú prítomnosť vírusu v sekrétoch a epitelových bunkách dýchacích ciest. Zlatým štandardom dôkazu prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 je metóda real-time RT-PCR, prípadne antigénového testovania, ale so zohľadnením správnej indikácie, časovania a limitácií jednotlivých priamych diagnostických metód. Aj na základe týchto vedeckých faktov rezort zdravotníctva pripomína, že nárok na Digitálny COVID preukaz Európskej únie (EÚ) o prekonaní ochorenia COVID-19 vzniká iba po pozitívnom výsledku RT-PCR testu. To znamená, že odpoved na protilátky nie je postačujúci na to, aby osoba získala tento COVID preukaz, ktorý vydáva Národné centrum zdravotníckych informácií.

Zdroj: (SITA, it;pla)