Výstava ako pocta Jozefovi Haščákovi

Nie je veľa výtvarných umelcov, ktorým ich umeleckí spolupútnici prejavia spontánnu ľudskú a kolegiálnu náklonnosť.

OSOBNÝ DAR

Takúto veľkodušnosť a solidárnosť prejavilo v kolektívnom hlase 40 výtvarných umelcov (J. Bartusz, T. Blonski, Š. Hudák, Z. Prokop, N. Ráczová, P. Rónai, R. Sikora, P. Župník a ďalší).

Svojimi obrazovými prejavmi, ale aj slovne vyjadrenými spomienkami, adresovali ako rýdzo osobný dar osobnosti nášho výtvarného umenia, košickému rodákovi Jozefovi Haščákovi, krátko po jeho smrti vo februári 2012.

Jeho náhly odchod zo slovenskej výtvarnej scény zasiahol nielen Haščákových blízkych, ale aj umeleckých kolegov a tiež vysokoškolských študentov, ktorých ako docent pripravoval na výtvarno-umeleckú dráhu.

Spoločná prezentácia v hlavnej budove Východoslovenskej galérie nesie názov HOMMAGE / ALBUM TO JOZEF HAŠČÁK.

LEPORELO

Ojedinelá výstava predstavuje štyri desiatky rôzne poňatých diel z pohľadu výtvarných techník a postupov. Jednotiacim prvkom všetkých je rovnaký rozmer vo formáte A3.

Takto vzniklo akési spomienkové leporelo žánrovo rôznych prác (kresba, grafika, maľba, fotografia, plagát, koncept) z podnetu Haščákovho syna Andreja, ktorý kráča v otcových šľapajách ako výtvarný umelec, a teoretičky umenia Lucie Benickej.

V produkcii Galérie umelcov Spiša v spolupráci s Východoslovenskou galériou spoločne uskutočnili výstavný projekt vo forme prezentačného albumu. Jeho cieľom nie je predstaviť umelecky či esteticky výnimočné diela, ako skôr pripomenúť odbornému a širšiemu publiku, že v našej blízkosti žil a tvoril talentovaný umelec. Naposledy bol obdobný projekt realizovaný významnému sochárovi Jánovi Mathému.

NENAHRADITEĽNÝ

Už je to raz tak: priatelia odchádzajú a ostáva po nich ako jedinečných osobnostiach prázdne miesto. Pretože sú nenahraditeľní.

Takouto nenahraditeľnou osobnosťou sa stal aj Jozef Haščák. Mal veľa priateľov nielen medzi profesionálnymi výtvarníkmi, ale aj medzi tými, pre ktorých výtvarná kreativita nebola životnou prioritou.

Haščákovým ľudským umeleckým životným krédom bolo byť dobrým človekom a za každých životných okolností zachovať si svoju ľudskosť – každodenne, neokázalo, bez póz a bez nároku na vďačnosť.

Azda aj preto vo vedomí mnohých ľudí ostal ako nevtieravý, kultivovaný, priateľský a veľmi láskavý človek. Jeho humanizmus a úcta k človeku sa vedome i nevedome pretavili do jeho umenia nielen ako šifra či posolstvo, ale aj ako umelecký program.

Vzácnym doplnkom výstavy je tiež prehliadka Haščákových doteraz neprezentovaných 15 veľkoplošných serigrafických listov zo súkromnej zbierky, ktoré vytvoril roku 1982 a 2002 pod názvom Kompozície.
Výstava potrvá do 5. 1. 2015.

:TIBOR KOČÍK

V centre pozornosti – človek

Jozef Haščák bol úspešným slovenským grafikom s umeleckým presahom do rôznych výtvarných disciplín.

Jeho voľná grafická i maliarska tvorba, ale aj ilustrátorské, scénografické umenie či umenie realizované v architektúre ovplyvňovalo priamo i nepriamo náš život už od polovice 70. rokov uplynulého storočia svojím lyricko-expresívnym a poetickým poňatím.

V centre jeho pozornosti bol neustále človek, či ako osobnosť, či ako indivíduum nachádzajúce sa v spoločenstve iných. Preto kládol dôraz na figuratívnu kompozíciu, ktorú výtvarne rôzne varioval, tvorivo obmieňal, analyzoval.

Svoju pozornosť ako intelektuálne rozhľadený výtvarník nie náhodou umelecky zameriaval na štruktúru obrazu. Jemu vlastný tvorivý nepokoj ho nútil neustále hľadať nové, nekonvenčné riešenia hlavne v scénografii, ktorej sa už na začiatku svojej umeleckej dráhy venoval v košickej Thálii, ale aj na iných divadelných scénach, či už u nás alebo v zahraničí, napríklad vo Viedni.

O týchto a iných skutočnostiach z umeleckého aj osobného života Jozefa Haščáka sa návštevník výstavy môže dozvedieť aj z filmového dokumentu, prezentovaného priamo vo výstavnej sieni, ktorý vznikol ešte roku 2008 v dielni košickej filmovej školy v rámci cyklu Významní Košičania okom kamery.