Využitie európskych prostriedkov na dostavbu diaľnice s tunelom Višňové nie je ohrozené, ubezpečuje minister dopravy
Využitie európskych prostriedkov na dostavbu úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové v súvislosti s problémami na tejto stavbe nie je ohrozené. Ako informoval minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina), zazmluvnený nenávratný finančný príspevok na túto stavbu je nižší ako celková zmluvná cena stavebných prác a bude vyčerpaný do konca roka 2023. Slovensko by tak nemalo prísť o peniaze Európskej únie na financovanie tejto stavby ani v prípade, že nebude dokončená do konca roka 2023.
„Eurofondy, ktoré sú alokované na túto stavbu, sú nižšie, ako je zmluvná cena za dielo. Určite vyčerpáme to, čo je z eurofondov do konca roka 2023 alokované,“ povedal Doležal vo štvrtok na sociálnej sieti. „Už pri podpise zmluvy sme vedeli, že nenávratný finančný príspevok nepokrýva celú cenu dostavby tunela Višňové. Vieme, že budeme musieť hľadať dodatočné zdroje na dostavbu,“ uviedol minister s tým, že okrem štátneho rozpočtu sa ponúka aj nové programové obdobie eurofondov. Podľa toho, ako dopadne arbitráž na riešenie sporu medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a bývalým zhotoviteľom diaľnice s tunelom Višňové, budú riešiť dofinancovanie stavby.
Diaľničiari a nový zhotoviteľ dostavby diaľničného úseku na čele so spoločnosťou Skanska SK začiatkom tohto týždňa informovali, že plánovaná lehota výstavby diaľnice do konca roka 2023 sa predĺži o niekoľko mesiacov a zvýši sa aj vysúťažená zmluvná cena. Dôvodom sa nedostatky na primárnom a sekundárnom ostení tunela Višňové, ako aj v drenážnom systéme na odvodnenie horninovej vody.
Minister uviedol, že istý rozsah problémov na stavbe bol známy pre všetkých súťažiacich a vedelo sa, že jedným z prvých krokov bude detailná diagnostika tunelového ostenia. „Toto sú typy problémov, ktoré Skanska cez diagnostiku zistila, že v niektorých miestach nie je potrebná hrúbka sekundárneho ostenia. Upozornila, že to môže mať vplyv na predĺženie zazmluvnenej lehoty výstavby,“ podotkol Doležal. O predĺžení lehoty sa podľa neho bude dať diskutovať až potom, ako statik povie, či ostenie tunela treba prepracovať, opraviť alebo dodatočne vystužiť. Keď bude známy rozsah opravných prác, bude sa dať povedať, o koľko sa lehota výstavby predĺži, od čoho závisí aj nárast objemu financovania.
„Vedeli sme, že na primárnom aj sekundárnom ostení sú problémy. Nepoznali sme ich presný rozsah, ale ak by sme mali detailne analyzovať tunel a až potom spustiť súťaž, tak možno sa dnes bavíme len o tom, že vyhlasujeme súťaž,“ poznamenal Doležal. Kľúčové bolo podľa neho zmapovať tunel najlepšie, ako sa dá, ale aby mohla byť vyhlásená aj súťaž. „Každý si bol vedomý, že tam môže objaviť nejaké prekvapenia. Čas bol pre nás kľúčový práve na termín koniec roka 2023, aby sme stihli dočerpať to, čo z eurofondov máme na tunel alokované,“ povedal minister s tým, že pre vybraného zhotoviteľa to nebolo prekvapenie. Nechcel verejne špekulovať o tom, kto je za problémy s tunelom zodpovedný, lebo podľa jeho informácií Národná kriminálna agentúra to veľmi intenzívne vyšetruje, pričom ministerstvo bude súčinné pri poskytovaní informácií orgánom činným v trestnom konaní.
Zdroj: (SITA, be;it)
Odporúčané články
V obci Vítkovce na Spiši vytvorili miestni obyvatelia rekordne dlhú komunitnú reťaz. Meria 736 metrov a slovenský rekord potvrdil v pondelok aj komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svitok. Cieľom tejto aktivity bolo najmä symbolicky prepojiť majoritu a rómsku komunitu. Priamo na mieste ju ocenil aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.
Voľné priestory v budove bývalej materskej školy na Bauerovej ulici v Košiciach, ktoré predtým využívalo fitness centrum, dostávajú nový zmysel. Verejná knižnica Jána Bocatia plánuje presťahovať sem svoju pobočku, ktorá už roky úspešne slúži obyvateľom Sídliska KVP na Hemerkovej ulici.
Košická mestská časť (MČ) Luník IX v pondelok oficiálne odovzdala stavenisko zhotoviteľovi štyroch bytových domov. Pri tejto príležitosti slávnostne poklepali základný kameň stavby. Dokopy 48 nájomných bytov má byť súčasťou takzvaného prestupného bývania. Pre TASR to uviedol starosta Marcel Šaňa.