Záhadná stopa „Víťazného februára“ pred Jumbo centrom
Dnešný dátum mladým Košičanom asi veľa nehovorí. Staršie generácie však majú 25. február 1948 vrytý do pamäte. Niektorí ako „Víťazný február“, iní ako komunistický puč. V Košiciach ho mal pripomínať pamätník, ktorému v roku 1978 osadili základný kameň. V tráve pred Jumbo centrom leží dodnes. No dodnes nie je jasné, prečo bez pamätníka.
Pred niekdajším Domom odborov, predchodcom Jumba, položili tento základný kameň v roku 1978.
„Víťazný február bol považovaný komunistickým režimom za najvýznamnejší medzník v novodobých dejinách československej štátnosti. Preto je záhadou, čo sa stalo, že hoci v kameni avizovaný, nebol nikdy odhalený,“ povedal nezávislý košický bádateľ a dokumentarista Pavol Burák, ktorý sa osudom základného kameňa bez pamätníka začal zaoberať.
Nie je v žiadnom registri
Na kameni je vytesané: Základný kameň pre pamätník Februárového víťazstva 1948 – 1978. „Dalo sa predpokladať, že mal byť odhalený v roku jeho tridsiateho výročia,“ poznamenal P. Burák. Ako dodal, hoci do Novembra 1989 chýbalo jedenásť rokov, nikto z jeho známych si nepamätá nielen na odhalenie základného kameňa, ale ani na žiadny pamätník k Februáru na tom mieste.
„Nie je evidovaný ani v žiadnom registri pamiatkového fondu. Rovnako bezvýsledne dopadlo moje bádanie v Kronike mesta Košice i dobovej tlači či v publikáciách renomovaných tunajších fotografov,“ vymenoval zdroje svojho pátrania.
Odpoveď ležala u pamiatkarov
Aktivity P. Buráka zaujali nielen našu redakciu, ale aj profesionálov z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Odborný radca Juraj Gembický priznal, že ešte donedávna nemali k neznámemu pamätníku, ktorý nikdy na základný kameň nepostavili, žiadne indície. Viaceré náznaky viedli len do slepých uličiek.
Nakoniec, tak ako sa v živote občas stáva, pomohlo šťastie alebo vyššia moc. Iba minulý týždeň narazili košickí pamiatkari – náhodou pri bežnom upratovaní skladu – na zapečatený mosadzný tubus. „Bol zastrčený v kúte, pomerne ťažký a na vrchnáku mal vyrytý dátum 23. 2. 1978.
Kolegovia ho chceli otvoriť hneď, ale povedali sme si, že keď už tu ležal skoro 40 rokov, pár dní ešte vydrží. Dohodli sme sa, že ho otvoríme presne 23. februára,“ priblížil nám okolnosti nálezu J. Gembický.
Utorkové otvorenie tubusu sme si, samozrejme, nenechali ujsť. Ani samotní pamiatkari, ktorí si zatipovali, čo by v ňom mohlo byť, nepredpokladali, že prinesie odpoveď na jednu z hľadaných otázok.
Tajomstvo tubusu
Obsah tubusu potvrdil, že skutočne patrí k „nášmu“ základnému kameňu a dokonale doň zapadá. Na ručnom papieri, ukrytom vnútri, stálo vysvetlenie: O položení kameňa rozhodli mestské a stranícke orgány Košíc v júni 1977. A malo ísť o pamätník „Februárového víťazstva pri príležitosti 30. výročia“.
Listina uvádza aj dosiaľ neznáme skutočnosti, že autorskou úlohou boli poverení významný košický sochár Juraj Bartusz a vtedajší hlavný architekt mesta Dušan Juráni. „Pamätník mal byť odovzdaný verejnosti v roku 1980 pri príležitosti 750. výročia vzniku mesta“, uvádza sa v dokumente datovanom 23. februára 1978.
Rozhodnutie vyšumelo
S nádejou, že pomôže dopovedať príbeh nepostaveného pamätníka, sme oslovili určeného autora, akademického sochára Juraja Bartusza. „Nič sa s tým nerobilo. Najskôr to chceli, ale nakoniec sa to vôbec nezrealizovalo. Nedošlo ani k diskusii o podobe pamätníka, ja som potom za tým nešiel a ani neviem, či to nerealizoval niekto iný,“ uviedol pre košice:dnes 82-ročný J. Bartusz.
Jednoznačne poprel jednu z téz, podľa ktorej mal vytvoriť pre toto miesto veľkú betónovú dúhu. Pripustil, že mohlo dôjsť k omylu a zámene s iným jeho dielom – kovovou dúhou, ktorá dodnes stojí v Medzeve. Prečo však celý projekt vyšumel dostratena, dodnes nevie a priznáva, že po tom ani nepátral.
Odpoveď na to, prečo nedošlo ani len k oficiálnemu „poklepkaniu“ základného kameňa, hoci sa na to všetko pripravovalo a prečo pamätník Februáru v Košiciach nikto nikdy nevytvoril, teda zatiaľ nepoznáme.
Čo sa stalo vo februári 1948
Klement Gottwald na Václavskom námestí 25. februára 1948: „Dnes ráno jsem panu prezidentu republiky (Edvardovi Benešovi – pozn. red.). podal návrh na přijetí demise ministrů, kteří odstoupili 20. února tohoto roku. A současně jsem mu navrhl seznam osob, kterými má býti vláda doplněna a rekonstruována. Mohu vám sdělit, že pan prezident všechny mé návrhy, přijal…“
Len málo viet bolo pre občanov Československa takých osudových ako tieto, prednesené pred státisícovým davom vtedajším predsedom vlády K. Gottwaldom (na snímke), neskôr prvým československým robotníckym prezidentom. V tento deň vyvrcholil politický prevrat, ktorý v krajine zmenil pomery na viac ako 40 rokov. Podľa väčšiny slovenských historikov ním začal nástup komunistickej totality. Prebehol za masovej podpory veľkej časti obyvateľstva a znamenal výraznú orientáciu na Sovietsky zväz.
Natierači Biľaka natreli aj základný kameň
Výtvarník Peter Kalmus už viackrát protestne natrel základný kameň neexistujúceho monumentu pred Jumbo centrom. Naposledy na čierno v roku 2011, v sobotu 20. februára 2016, spolu s Ľubošom Lorenzom, tentokrát na červeno. Kalmus s Lorenzom natreli aj bustu bývalého komunistického pohlavára Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci, za čo čelia trestnému stíhaniu.
Kalmus nám povedal, že ani on nemá tušenie, prečo pamätník nepostavili, ale prekáža mu aj samotná existencia základného kameňa. Natreli ho, pretože primátor Richard Raši nereagoval na jeho list, v ktorom navrhovali a žiadali, aby táto pripomienka „komunistického puču“ skončila tak ako sochy Gottwalda a Lenina - v muzeálnom depozite v Šaci. „Už ma nebaví každých päť rokov ho natierať,“ odpovedal s úsmevom na otázku, prečo sa ho tak veľmi chce zbaviť. Vážne však dodal, že podľa neho takéto relikvie komunizmu do centra mesta nepatria. Zvlášť, keď kúsok odtiaľ stoja Štefánik s Masarykom.
Foto: Juraj Gembický
Odporúčané články
Motoristi jazdiaci cez most pri Pošte 22 na sídlisku Dargovských hrdinov sa už niekoľko týždňov musia vysporiadať s dopravnými obmedzeniami. Kvôli problémom s mostovkou a mostným uzáverom nemôžu využívať všetky jazdné pruhy.
Nippon Steel, štvrtý najväčší výrobca ocele na svete, by sa mal vďaka akvizícii spoločnosti U.S. Steel, ktorá vlastní aj slovenské železiarne U.S. Steel Košice, priblížiť k celosvetovej kapacite 100 miliónov ton surovej ocele.
Väčšina domácnosti odoberajúcich teplo a teplú vodu od veľkých výrobcov tepla sa nemusia obávať nedoplatkov. Ako uviedol Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT), z pohľadu vývoja počasia v roku 2023 sa spotrebitelia nemusia obávať zvýšených nákladov za teplo.