Zajtra volíme europoslancov. Vyberajte podľa oblastí, ktoré vás zaujímajú, radí aktivistka

Od štvrtka prebiehajú v Európskej únii (EÚ) voľby do Európskeho parlamentu. Slováci sa do nich zapoja zajtra (v sobotu 25. mája). Aj v Košiciach sa volebné miestnosti otvoria o siedmej ráno. 

Občania Slovenska si zvolia štrnásť poslancov 751-členného parlamentu. Ich funkčné obdobie bude päť rokov.

Kandidátku do volieb podalo 31 politických strán a hnutí. Poslancov v Bruseli bude mať tá, ktorá získa aspoň päť percent odovzdaných hlasov. Poslanci sa v europarlamente združujú do frakcií bez ohľadu na národnosť. V súčasnosti je ich osem. Je predpoklad, že po voľbách sa sily preskupia.

Pred piatimi rokmi bola na Slovensku volebná účasť len 13,05 percenta, najmenej z celej EÚ. Na Slovensku preto v posledných mesiacoch bežalo viacero kampaní, ktoré chcú pritiahnuť ľudí k urnám.

Obchádzala stredné školy 

Zapojila sa do nich Košičanka Lucia Becová. Študentka medzinárodných vzťahov obchádzala najmä stredné školy v Košiciach a okolí a vysvetľovala študentom vplyv rozhodnutí Európskej únie na ich život. 

Becová je aktivistkou iniciatívy „Tentoraz idem voliť“, ktorú vedie Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. „Od februára som osobne navštívila štyri stredné školy, dve kultúrne centrá a absolvovala viacero diskusií na verejných priestranstvách v rámci roadshow iniciatívy,“ hovorí Becová. 
Vraví, že pri komunikácii so študentmi sa snaží hovoriť otvorene a im blízkou rečou. Snaží sa im vysvetliť, že Európska únia nie je taká vzdialená, ako sa na prvý pohľad zdá.

Aké by to bolo bez EÚ? 

„Dôležitým faktorom je moment uvedomenia, ako by naše životy vyzerali bez nášho členstva v EÚ. Tak spolu prídeme napríklad na to, že sedia na stoličkách, ktoré boli dotované z eurofondov, nálepky EÚ sú na dataprojektoroch alebo počítačoch, ktoré používajú. Rýchlo zistia, koľko vecí by bez únie nemohli využívať, čo sa dá ľahko aplikovať aj na život mimo triedy,“ uvádza skúsenosti z praxe. 

Internetom sa o EÚ šíri množstvo dezinformácií a hoaxov. Becová potvrdzuje, že aj študenti často inklinujú k jednoduchým odpovediam na komplikované problémy. Najčastejšie sa stretáva s takzvaným „diktátom Bruselu“. 

„Takýto fenomén v skutočnosti neexistuje. Členské štáty nemusia bezhlavo prijať každú legislatívu, ktorú EÚ navrhne. Vidíme to na príklade migračných kvót, ktoré Slovensko zamietlo,“ hovorí. 

Študentov tiež najviac zaujímajú kompetencie europoslancov a presné výhody členstva. „Často si myslia, že štrnásť europoslancov toho veľa nezmôže. Nie je to však pravda. Aj jeden aktívny europoslanec alebo europoslankyňa má silu presadiť svoje záujmy. Je teda dôležité vybrať si správne,“ pokračuje študentka. 

Vyberajte odborníkov 

A aké sú jej odporúčania pri výbere kandidátov na europoslancov?

„Ak máte nejakú oblasť politiky, ktorá vás zaujíma, nájdite si kandidáta s odbornosťou na danú tému. Zvolení poslanci a poslankyne sa na základe svojej odbornosti priradia k výboru, kde pripravujú podklady na plenárne schôdze parlamentu. Výbory sú napríklad pre zahraničné veci, životné prostredie, bezpečnosť a obranu či práva žien. Aj toto sú témy, podľa ktorých si môžete vybrať koho krúžkovať,“ dodáva.

(KAC, ROK)