Zákazníci a kuchári sa búria: Neberte nám tataráky!
Pred niekoľkými dňami zrušili v Bratislave nultý ročník tatarákového festivalu. Dôvodom bolo rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR, že navštívia všetky prevádzky, ktoré sa na podujatí zúčastnia, napália im pokutu a pochúťku zakážu predávať. To vraj majú v pláne urobiť s každou prevádzkou, ktorá tatársky biftek ponúka.
Hygiena tak koná podľa vyhlášky z roku 2007, podľa ktorej teplota pri opracovaní mäsa musí byť najmenej 70 °C. Zákon hovorí jedno, no v praxi je pokrm z mletého mäsa bežnou súčasťou ponuky reštaurácií.
Zákaz a pokuty
Podľa organizátora festivalu Petra Horvátha bolo zatiaľ pokutovaných päť bratislavských podnikov s príkazom odstrániť nežiadúci pokrm z jedálneho lístka. Pokuty sa pohybujú vo výške od 120 do 12 000 eur.
Ako vyzerá prax v košických reštauráciách sme sa opýtali aj Evy Gajancovej z odboru hygieny výživy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach. Odpovede nám prisľúbila až koncom budúceho týždňa.
Neprestanú ho podávať
Oslovili sme košické prevádzky, ktoré mäsitý pokrm uvádzajú vo svojich jedálnych lístkoch. Jeden z nich podáva tatársky biftek svojským spôsobom: „Túto položku máme označenú veľmi malou hviezdičkou. A vysvetlivku k nej máme vytlačenú veľmi malým písmom niekde v spodnej časti jedálneho lístka. Keď si kontrola prinesie lupu, zistí, že biftek podávame tepelne upravený,“ smeje sa majiteľ obľúbenej reštaurácie v centre Košíc, ktorý chce ostať v anonymite. Pochúťku podávajú po 16. hodine a dobre vedia prečo. „Košické hygieničky pracujú do 15. hodiny, potom už neprídu.“
Na takéto situácie je jeho personál pripravený a vie rozoznať hygienu od zákazníka. „Keď prídu za bieleho dňa dve tety a objednajú si tatarák, tak im ho nepodáme. Ale ak príde večer partia chlapov, ktorí si najprv objednajú pár pív a doobjednajú biftek, tak ide o našich zákazníkov,“ opisuje prax majiteľ. Podľa neho je vyhláška nezmysel a mali by skôr riešiť jedlá z rýb. „Pokazená surová ryba je oveľa nebezpečnejšia ako mleté mäso, pretože je jedovatá a môže ohroziť život,“ upozorňuje. Vďaka šikovnej argumentácii pokutu za „zakázané jedlo“ ešte nedostali.
Čo so steakmi?
Reštaurácia Baránok mení jedálny lístok podľa sezóny. ,,Tatarák sme mali v ponuke vyše mesiaca, teraz ho nahradia kačice a divina,“ uvádza Michael Thiry, šéfkuchár prevádzky.
Keby mal zákon platiť v plnom znení, z lístkov by tak vymizli aj ďalšie položky. ,,A čo s carpacciom či steakmi?“pýta sa. Podľa neho podobné nezmyselné obmedzenia len bránia kuchárom v skutočnej gastronómii.,,Reštaurácie sú tlačené do podávania nežiadúcich tepelných úprav, ktoré ničia kvalitné mäso a s poctivou kuchyňou nemajú nič spoločné,“ kritizuje Thiry. Aj napriek vyhláške má tatársky biftek v pláne vrátiť do menu opäť, keď bude v sezóne.
Na internete sa už podpisuje petícia Neberte nám tatarák, v ktorej milovníci tohto jedla žiadajú úpravu vyhlášky z roku 2007.
Hygienici: Prevádzkovatelia porušujú zákon
Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva SR upozorňuje. „Každý prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania riskuje verejné ohrozenie ľudí a vedome porušuje zákon, ak ho podáva. Aj doteraz sa robili kontroly, zamerané aj na podávanie tzv. tatarákov, dali sa buď sankcie ale väčšinou sa nariadili opatrenia na odstránenie z kuchyne. Chcem len zdôrazniť, že tatarák je svojou kombináciou surovín (surové mäso, surové vajce, koreniny a v neposlednom rade aj príprava – mletie mäsa) zdraviu nebezpečný,“ uviedla.
Monika Kacejová
Foto: shutterstock
Odporúčané články
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu navrhuje znížiť stupeň ochrany povodia vodárenskej nádrže Starina v rámci zonácie Národného parku Poloniny, čo by mohlo ohroziť pitnú vodu viac ako 600-tisíc obyvateľov východného Slovenska. Organizácia Aevis varuje, že tento krok predstavuje vážnu hrozbu a veľký hazard pre zásobovanie pitnou vodou v oblasti.