Základný zákon štátu dnes oslavuje 30 rokov
Slovenská ústava oslavuje dnes 30. výročie od jej schválenia poslancami Národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR). Konkrétne za dokument hlasovalo 114 vtedajších poslancov. Tretieho septembra 1992 ústavu na Bratislavskom hrade podpísali vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.
Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.
Z právneho hľadiska je slovenskú ústavu podľa odborníkov možné charakterizovať ako rigidnú, pretože na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov parlamentu. Takisto ide o ústavu písanú, ktorá zakladá demokratický a unitaristický charakter štátu. Dokument sa skladá z preambuly a deviatich hláv, ktoré sa venujú rôznym oblastiam fungovania krajiny.
Originál Ústavy SR je uschovaný v trezore v budove parlamentu.
Zdroj: (SITA, sa;ta)
Odporúčané články
Valné zhromaždenie dnes odsúhlasilo viacero zmien vo vedení Klubu akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., o.z. Novým predsedom správnej rady sa stal Stanislav Hreha. Novými členmi správnej rady sa stávajú Ľubomír Čigáš a Matej Smorada.
Akademická únia v Oxforde (AUO) a Európske obchodné zhromaždenie v Oxforde (Spojené kráľovstvo) je inštitúcia s viac ako 25-ročnými skúsenosťami s oceňovaním vynikajúcich podnikov a lídrov zo 74 krajín.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
