Zamestnávatelia navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu na 552 eur

Zástupcovia zamestnávateľov navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu na 552 eur v budúcom roku. Zároveň sú presvedčení, že Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR by mala v prvom rade rokovať o výške minimálnej mzdy najprv so sociálnymi partnermi, nie s politickými stranami.

Upozorňujú tiež na to, že minimálna mzda by mala zohľadňovať vývoj ekonomiky, ktorej rast by sa mal spomaliť. Jej drastické zvýšenie by mohlo podľa zástupcov zamestnávateľov spôsobiť aj prepúšťanie pri poklese objednávok.

 V utorok (9. 7.) sa neuskutočnilo druhé kolo vyjednávaní o minimálnej mzde. Odborári ešte pred stretnutím rokovali so Smerom-SD. Zamestnávatelia v prípade minimálnej mzdy svoje návrhy predstavili vo štvrtok. Navrhujú zavedenie daňovej odpočítateľnej položky vo výške minimálnej mzdy, tiež navrhujú mierne poupraviť znenie platného zákona o minimálnej mzde. Odborári navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu na 635 eur, zamestnávatelia prišli s návrhom na 552 eur.

Upozorňujú na prognózy spomalenia ekonomického rastu, či rast daní a odvodov, nákladov na prácu. „K spomaleniu ekonomiky určite dôjde. Preto si myslíme, že nie sú ekonomické fundamenty vzhľadom na razantný rast minimálnej mzdy v ostatných rokoch na jej akékoľvek zvyšovanie. Uvedomujeme si ambíciu politických strán zvýšiť minimálnu mzdu, preto sme ochotní akceptovať rast minimálnej mzdy podľa vzorca, ktorý je v zákone,“ uviedol vo štvrtok viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka. Zároveň zamestnávatelia varujú pred negatívnym dosahom rapídneho zvýšenia minimálnej mzdy.

„Zásadné ambície sa im môžu zásadným spôsobom vypomstiť. Na konci roka alebo na začiatku roka dôjde k zníženiu objednávok, na čo my budeme reagovať znižovaním počtu zamestnancov a žiadna z politických strán nebude nadšená pred voľbami, že sa spustí v niekoľkých firmách hromadné prepúšťanie práve pre to, že zvýšené náklady nebudú firmy schopné premietnuť do cien svojich výrobkov a služieb,“ upozornil Machunka.

Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mária Lelovského by mali o minimálnej mzde rokovať primárne zamestnávatelia a zamestnanci. „Obávame sa však, ako keby odborári zabudli, ako a s kým viesť sociálny dialóg. Napriek tomu sa idú najprv poradiť s politickou stranou. My sa musíme starať o zodpovednosť a my sme tu od toho, aby sme riadili firmy a dokázali zamestnancov platiť. A to sa bude dariť, ak budeme mať konkurencieschopné ceny a náklady. Aj keď sa blížia voľby, zostaňme zodpovední,“ doplnil Lelovský.

Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány uviedol, že združenie volá pri minimálnej mzde po kritériách, ktoré budú predvídateľné a systémové. „Pozícia je jasná, chceme, aby pri vyjednávaní o minimálnej mzde sme mali takú pozíciu, aby sme vedeli prihliadnuť na rozpočtové ciele samospráv, ale aj na vývoj hospodárstva,“ podotkol Turčány.

Člen výkonného výboru Asociácie priemyselných zväzov Pavol Prepiak tiež dodal, že s vládou sa viedol dialóg o predvídateľnosti a konkurencieschopnosti nadnárodných podnikov. „Upozornili sme na viaceré signály, kde Slovensko stráca konkurencieschopnosť. Vláda za posledných päť rokov schválila zvýšenie minimálnej mzdy o 42 %, avšak priemerná mzda rástla len o 22 %,“ upozornil Prepiak aj na ďalšie príplatky, ktorým zamestnávatelia čelia, a ktoré zvyšujú podnikom náklady. Sociálni partneri majú čas na dohodu do 15. júla tohto roka. „Nemáme dohodnuté žiadne stretnutie, my sme na stretnutie v utorok prišli pripravení aj s návrhmi, ale život o minimálnej mzde končí 15. júla. Takže čakáme,“ dodal Machunka.