Zamestnávatelia sa možno s odborármi prvýkrát v histórii dohodnú na zvýšení minimálnej mzdy
Odborári a zamestnávatelia možno dospejú k spoločnej dohode o zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku na rok 2023. Pre agentúru SITA to uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz. Úvodné rokovania podľa neho naznačili, že dohoda zamestnávateľov a odborárov o sume najnižších hrubých zárobkov je možná. Minimálna mzda na budúci rok by pritom podľa neho mohla tvoriť viac ako 57 percent z priemernej hrubej mzdy na Slovensku za rok 2021. Zvýšila by sa tak zo súčasných 646 eur na viac ako 691 eur.
„Náš návrh za Asociáciu priemyselných zväzov a dopravy bol vyšší ako je 57-percentný automat,” povedal Lasz. APZD podľa neho súhlasí s nárastom minimálnej mzdy napriek tomu, že situácia v slovenskom priemysle je veľmi krehká a napätá. Priemysel však chce reflektovať na náročnú situáciu, ktorej dnes čelíme.
„V doterajšej histórii sa to ešte nikdy nepodarilo. Minimálna mzda by tak bola prvýkrát stanovená dohodou zamestnávateľov a odborárov, čo je základom sociálneho dialógu,” povedal. Čas na spoločnú dohodu majú sociálni partneri do 15. júla. „Spoločný návrh minimálnej mzdy by bol pre politikov i verejnosť signálom, že správne vedenou diskusiou a kompromisom sa dá predísť zbytočným konfliktom, ktoré vnášajú napätie do spoločnosti,” tvrdí Lasz. Nevidí dôvod, prečo by mal do týchto rokovaní zasahovať štát, dokonca prostredníctvom nie vecne príslušného rezortu. „Pokiaľ zákon predpokladá dohodu odborárov a zamestnávateľov a štát by na to nereflektoval, porušil by zákon tak, ako je teraz stanovený,” dodal generálny sekretár APZD.
Možnú dohodu o zvýšení najnižších hrubých zárobkov pripustil aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. „Prebieha komunikácia medzi sociálnymi partnermi. Môžem potvrdiť, že je snaha, aby historicky prvýkrát nastala dohoda medzi zamestnávateľmi a odbormi,” uviedol pre agentúru SITA.
Minimálna mzda na Slovensku by mohla od začiatku budúceho roka vzrásť zo súčasných 646 eur na viac ako 691 eur. Koncom júna to po rokovaní vlády pripustil minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a odborári v tomto roku nedohodnú na budúcoročnej sume minimálnej mzdy, najnižšia hrubá mesačná mzda by mala od začiatku budúceho roka predstavovať 691 eur. „Môj názor je, že by mala byť vyššia,” povedal. O tejto téme sa však podľa neho koaliční partneri ešte nerozprávali. „Predpokladám, že diskusia bude,” povedal. Podľa platného zákonného automatu má minimálna mzda na rok 2023 tvoriť 57 percent z priemernej mzdy na Slovensku za rok 2021, teda 57 percent zo sumy 1 211 eur.
Minimálna hrubá mesačná mzda na Slovensku od začiatku tohto roka stúpla o 23 eur na 646 eur. Keďže vláda sa so zamestnávateľmi a odborármi na sume najnižších zárobkov na tento rok nedohodla, uplatnil sa zákonný automat, podľa ktorého minimálna mzda tvorí 57 percent z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
Zdroj: (SITA, su;it)
Odporúčané články
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
Požiar zo začiatku novembra, ktorý v Mašličkove pripravil o život dve deti, opäť nastolil otázku riešenia nelegálnych osád. Za Luníkom IX ostalo ďalších 56 chatrčí a býva tam okolo 300 ľudí. O riešení situácie sme sa rozprávali so starostom MČ Luník IX, Marcelom Šaňom. V rozhovore približujeme projekt prestupného bývania.
