Záujem pracovať v slovenskom zdravotníctve má ďalších viac ako 500 ukrajinských zdravotníkov
Na bezplatné kurzy slovenčiny, organizované za pomoci Medzinárodnej asociácie lekárov a zdravotníkov na Slovensku (MALnS) a štátne kurzy, sa prihlásilo viac ako 500 ukrajinských zdravotníkov a hlásia sa ďalší.
„To sú hodnoverné štatistiky záujmu zdravotníkov z Ukrajiny pôsobiť v slovenskom zdravotníctve. Bez znalosti jazyka sa však nevedia zamestnať,” uviedla pre agentúru SITA Alona Kurotová z MALnS.
Ako ďalej povedala Kurotová, MALnS nedokáže pokryť celkový záujem o kurzy. Situácii by podľa nej pomohol ucelený systém jazykovej prípravy zdravotníkov od základov cez lekársku odbornú slovenčinu až po slovenskú legislatívu. Problémy pri zamestnávaní ukrajinských zdravotníkov spôsobujú napríklad aj poplatky za odbornú skúšku napriek tomu, že boli znížené.
„Stále máme privysoké poplatky za uznanie vzdelania a za skúšku, ktoré by pre odídencov z Ukrajiny mohli byť dočasne zrušené tak, ako je to napríklad v Česku,“ navrhuje Kurotová. Ako jeden z doposiaľ neriešených problémov uvádza neuznávanie vzdelania ukrajinských pediatrov, ktorí tak nemajú šancu zamestnať sa vo svojej špecializácii.
Zdroj: (SITA, qq;avl)
Odporúčané články
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Tento týždeň sa v súvislosti so spustením výroby teplej obaľovanej asfaltovej zmesi začína v Košiciach s opravami výtlkov, prepadnutých častí a iných závad na cestách a chodníkoch vo vlastníctve mesta. Od pondelka sa budú zarezávať a vybúravať poškodené časti vozovky a výtlky, v stredu sa začne aj so samotným asfaltovaním.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
