Závery štúdie o nadúmrtnosti na COVID-19 sú zavádzajúce, tvrdí ÚDZS
Dokument o nadúmrtnosti na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky v rokoch 2020 až 2022 vykazuje vážne metodologické nedostatky a ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb.

V tlačovej správe to uviedol zástupca predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michal Palkovič. Výsledkom sú podľa neho síce mediálne ohromujúce, ale zavádzajúce závery.
Pri prebiehajúcej pandémii sa podľa neho robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy, ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu. „Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne,” tvrdí.
Sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie sa podľa ÚDZS počas kritického obdobia pandémie veľmi intenzívne venovala aj zverejňovaniu dát o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, až kým počet úmrtí za mesiac neklesol pod 500. „Autori v médiách citovaného dokumentu tieto štatistiky opomenuli,” upozorňuje úrad.
Zo štúdie s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) vyplýva, že na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie koronavírusu mali vplyv rozhodnutia politikov. Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia, ako napríklad Dánsko, podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21-tisíc životov.
Zdroj: (SITA, su, dm)
Odporúčané články

Farby ukrajinskej vlajky dnes (24. 2.) rozsvietili mnohé významné budovy a pamiatky po celom svete, aby tak vyjadrili solidaritu s vojnou sužovanou Ukrajinou. Výnimkou nebola ani metropola východu.

Výdavky na obranu aj podpora Ukrajine sú témy rokovania vo Varšave, kam dnes (22. 2.) odchádza aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. V Poľsku budú rokovať prezidenti krajín na východnej hranici Severoatlantickej aliancie, tzv. B9, s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

V stredu (22. 2.) sa začína obdobie Veľkého štyridsaťdňového pôstu, ktorý odštartuje práve dňom Popolcovej stredy. Tento deň je spojený s prísnym pôstom, predovšetkým u rímskokatolíkov, a tiež poznačením popolom na čelo.