Zo slovenského parlamentu sa stáva podľa Radoslava Štefančíka miesto vulgárnosti a vzájomnej neúcty
Zo slovenského parlamentu sa stáva miesto vulgárnosti a vzájomnej neúcty. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Radoslav Štefančík z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave s tým, že ak to pôjde takto ďalej, poslanci stratia aj posledný náznak úcty k verejnej funkcii. Politológ Gabriel Eštok z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je toho názoru, že Národná rada SR sa stala bojiskom dvoch navzájom sa nenávidiacich svetov, pričom spomenul osobnú nenávisť vládnych a opozičných politikov.
„Je neskutočné, ako sa niektorí poslanci dokážu znížiť na úroveň štamgastov štvrtej cenovej. Lenže so stratou úcty k držiteľom verejných funkcií sa vytráca aj úcta a rešpekt k verejným inštitúciám. A to je voda na mlyn politických extrémistov,“ konštatoval Štefančík.
Eštok zdôraznil, že do zasadnutí parlamentu už naplno presiakli aj hoaxy. Niektorí poslanci si podľa jeho slov na šírení klamlivých informácií postavili celú politickú agendu a politickú budúcnosť. „Fungovanie v parlamente bolo ovplyvnené vzájomnými animozitami a konfliktmi najvyšších predstaviteľov koaličných strán. Vnútrostranícka kríza v strane Za ľudí mala presah aj na procesy v koalícii. Vládna koalícia prišla o niekoľkých poslancov,“ priblížil politológ.
Domnieva sa však, že výraznejší vplyv na koaličnú matematiku v parlamente to nemalo, keďže stabilná, respektíve aspoň vzájomne koordinovaná sa zdá byť koalícia v najdôležitejších hlasovaniach. Eštok ako príklady spomenul časté odvolávanie členov vlády či schvaľovanie štátneho rozpočtu. „V týchto zásadných hlasovaniach môžeme vidieť skutočnú ochotu vládnych strán udržať aktuálnu vládnu koalíciu celé vládne obdobie,“ dodal.
Zdroj: (SITA, kh;gko)
Odporúčané články
Prezidentské voľby prilákali k urnám množstvo ľudí, medzi nimi aj tých, ktorí by v súčasnosti najradšej nikam nechodili. Vhodným príkladom tohto tvrdenia sú predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka a bývalý poslanec NR SR György Gyimesi.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) konštatoval, že tohtoročný mesiac marec skončil na Slovensku po teplotnej stránke ako mimoriadne teplý a na niektorých miestach až extrémne teplý. Ústav tiež doplnil, že v Hurbanove to bol najteplejší marec od roku 1872.
Veľkonočné sviatky sú nielen časom radosti a osláv, ale aj obdobím, ktoré je bohaté na rôzne povery a ľudové zvyklosti. Tieto povery sú často odrazom starodávnych predstáv a otázka, či im veriť alebo nie, je na osobnej voľbe každého z nás.