Zraniteľná sova v košickej zoo
Belaňa tundrová po prvý raz v histórii čelí ohrozeniu. Súčasťou košickej zoologickej záhrady je už tri desaťročia.
Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) preradil túto sovu do kategórie VU, čo znamená zraniteľný druh.
Stalo sa tak na základe výskumu prírodovedcov, ktorí dospeli k alarmujúcim výsledkom. Kým v minulosti sa počet týchto vtákov odhadoval na 200-tisíc jedincov, v súčasnosti tvorí ich populáciu asi 14-tisíc párov. Toto číslo nemusí byť konečné najmä preto, že veľkosť populácie sa mení v závislosti od dostupnosti potravy, ktorou je hlavne malý hlodavec lumík. V rokoch chudobných na potravu tak môžu počty belaní klesnúť až o polovicu. Za nižším počtom môže byť aj nelegálny lov, kolízie s dopravnými prostriedkami a klimatické zmeny.
[ad][/ad]„Belaňa tundrová je nedeliteľnou súčasťou zoo tri desaťročia. Počas tohto obdobia sa rozmnožila dvakrát. Prvý raz v roku 1995 pár belaní priviedol na svet štyri mláďatá. O dva roky neskôr sa vyliahlo jedno mláďa. V súčasnosti tvorí pár v našej zoo 10-ročný samec, ktorý prišiel do Košíc zo Zoo Hanover. Samica vyliahnutá v Zoo Budapešť má takmer 4 roky,“ informoval zoológ Patrik Pastorek.
Keďže belane dospievajú vo veku okolo 5 rokov, chovatelia si sľubujú, že v budúcnosti môže byť aj tento pár úspešný. Plní sa tak základná úloha zoologických záhrad, a to prispieť k záchrane ohrozených druhov, v tomto prípade belane tundrovej.
Odporúčané články
Valentínsky víkend v metropole východu ponúkne rôzne podujatia. V sobotu 14. februára krátko popoludní je pripravený prvý interiérový orientačný beh na Slovensku.
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na 18. februára.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
