Župan Trnka plní odporúčania z protikorupčného auditu. Nie všetky

Ďalšiu etapu opatrení, ktoré majú priniesť väčšiu otvorenosť a transparentnosť samosprávy, oznámil dnes košický župan Rastislav Trnka (nezávislý).

Zmeny navrhuje na základe výsledkov protikorupčného auditu, ktorý v roku 2018 pre Košický samosprávny kraj (KSK) spracovala mimovládna organizácia Transparency International Slovensko. Takéto hĺbkové preskúmanie hlavných rozhodovacích procesov samosprávy bolo jedným zo sľubov Trnkovej predvolebnej kampane. 

Na pondelkové rokovanie župan predloží krajským poslancom niekoľko návrhov. Ak budú schválené, občania budú môcť vystúpiť na zasadnutí zastupiteľstva a verejnosť bude mať prístup aj na rokovania komisií, ktoré sa vyjadrujú k materiálom pripravovaným na najbližšie zasadnutia zastupiteľstva.

Po novom by tak mal byť v programe každého zastupiteľstva bod „Otvorená samospráva“. V ňom bude môcť najviac šesť obyvateľov predniesť svoj príspevok ku konkrétnemu problému. Musia to stihnúť do päť minút a vopred sa prihlásiť cez elektronický formulár na webstránke župy.

Hlas ľudu 

„Po každých voľbách sa hovorí, že ich výsledok je hlasom ľudu. My chceme, aby bolo tento hlas počuť aj v období medzi voľbami,“ hovorí Trnka s tým, že obyvatelia už nebudú na zastupiteľstvách prítomní len ako „pasívni pozorovatelia“.

Ako súčasť protikorupčných opatrení budú poslanci schvaľovať aj nové zásady hospodárenia s majetkom KSK. Podľa dôvodovej správy k materiálu si zmeny a doplnenie doterajších pravidiel vyžiadala aplikačná prax.

Jednou zo zmien je napríklad to, že predseda môže schvaľovať nájom hnuteľnej veci, ktorej zostatková hodnota je nižšia ako 20-tisíc eur, namiesto pôvodných 40-tisíc. Nad uvedenú hodnotu schvaľuje nájom zastupiteľstvo. Rovnako sa znížil limit aj pri prevode hnuteľných vecí.

Výhradný prenajímateľ 

Niektoré odporúčania Transparency z tejto oblasti však v nových zásadách chýbajú. Organizácia totiž vo svojom návrhu protikorupčnej stratégie pre KSK za jedno zo slabých miest označuje rozhodovanie o nájme nehnuteľností.

„Absolútna väčšina nájmov uzatváraných KSK ako prenajímateľom je na dobu neurčitú, a teda spadá do pôsobnosti predsedu a nie zastupiteľstva… Z kompetenčného pohľadu je nájomná politika de facto celá v rukách predsedu ako takmer výhradného prenajímateľa,“ konštatuje vo svojej analýze TIS.

Aj keď jej autori uznávajú, že tento model neznamená automaticky netransparentnosť a má svoje výhody z hľadiska administratívnej rýchlosti prerokovania, župe odporúčajú, aby v tejto oblasti posilnila postavenie zastupiteľstva.

Mocenská rovnováha 

Transparency dáva samospráve na zváženie, či by „v záujme mocenského ekvilibria“ nájomné zmluvy na dobu neurčitú nemalo schvaľovať zastupiteľstvo a predsedovi by zostala len kompetencia uzatvárať nájmy na dobu určitú do piatich rokov. V súčasnosti rozhodujú poslanci len o viac ako desaťročných prenájmoch.

Trnka vysvetľuje, že doterajší model nemenili, lebo už teraz je proces posudzovania žiadostí o nájom priestorov zdĺhavý a náročný, lebo sa k nim vyjadruje niekoľko oddelení Úradu KSK. „Evidujeme množstvo sťažností a dopytov záujemcov. Aby systém zostal funkčný, v tomto bode sme ho zachovali v doterajšej podobe,“ povedal.

Dodal, že protikorupčný audit je podkladom pre zavádzanie zmien a neznamená, že budú akceptované všetky odporúčania, s čím podľa neho nepočítala ani Transparency. 

Župa ako prvé z protikorupčných krokov už zaviedla etické kódexy pre volených predstaviteľov samosprávneho kraja, pre jeho zamestnancov aj zamestnancov zriaďovateľských organizácií.