Najrozšírenejším porušením etiky v podnikaní je neplatičstvo

Najčastejším spôsobom porušovaní etiky v podnikaní je na Slovensku neplatenie záväzkov.

Vyplýva to z výsledkov výskumu vedcov z Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave, podľa ktorých sa stretlo s týmto javom celkovo 72 % zo vzorky 1 295 podnikateľov.

Zneužívanie postavenia veľkých firiem voči malým zaregistrovalo 69 % opýtaných podnikateľov a 65 % sa stretlo s neplnením zmlúv. Najrozšírenejším etickým mechanizmom slovenských firiem sa stalo overovanie spoľahlivosti obchodného partnera, zhodnotila vedúca výskumného tímu Anna Remišová.

Rodinkárstvo i nekalé praktiky 

Medzi najrozšírenejšie spôsoby porušení etiky v podnikaní sa podľa výsledkov výskumu dostali aj kartelové dohody, rodinkárstvo v podnikateľskom prostredí, nekalé praktiky pri verejnom obstarávaní či zavádzanie a klamlivá reklama. Desiatku najčastejších porušení etiky uzatvárajú vyhýbanie sa zodpovednosti za reklamácie a chyby, predaj nekvalitných výrobkov alebo služieb a zneužívanie kontaktov na politikov a úradníkov vo vlastnom záujme.

Vedci tiež skúmali, ako firmy zabezpečujú dodržiavanie etických princípov. „V celosvetovom meradle je najrozšírenejším prvkom rozvoja etiky v organizácii etický kódex,“ uviedla Remišová. Na Slovensku sa však umiestnil až na druhom mieste, keď ho má zavedených 33 % oslovených podnikov, zatiaľ čo overovanie spoľahlivosti obchodného partnera praktizuje 35 % firiem.

„Tento výsledok nie je prekvapujúci, pretože pokiaľ je v našej krajine rozšírené neplatičstvo a porušovanie dohôd, tak je pochopiteľné, že podnikateľské subjekty voči sebe pociťujú navzájom pomerne vysokú mieru nedôvery, preto tretina firiem si overuje svojich obchodných partnerov,“ skonštatovala Remišová.

Etické vzdelávanie 

Na ďalších miestach sa s veľkým odstupom umiestnili etické mechanizmy, ktoré sú spojené s reakciou podniku na dodržiavanie etického kódexu, ako napríklad jasné postupy pri riešení a objasňovaní neetického konania či interné linky na nahlasovanie neetických a nezákonných praktík.

K najzávažnejším zisteniam patrí podľa Remišovej fakt, že len 13 % oslovených firiem má zavedené etické vzdelávanie. Podľa vedcov to znamená, že firmy na Slovensku výrazne nedoceňujú etické vzdelávanie zamestnancov a manažérov a neprijímajú svoju zodpovednosť za kultiváciu etického myslenia a správania na pracoviskách.

Výskumný tím pri analýze odpovedí odhalil, že čím je firma väčšia, tým je väčší predpoklad, že aplikuje daný etický mechanizmus. Jednou z možností, ako pomôcť firmám s aplikáciou etiky, je začleniť malé a stredné podniky do profesijných asociácií. Výsledky výskumu totiž ukázali, že všetky malé a stredné podniky, ktoré boli členmi nejakej profesijnej asociácie, rozvíjali etiku vo firmách aktívnejšie.

(TASR)

Čítajte aj: 

• V daňových rajoch sídli najviac firiem za posledné roky
• Bremenom slovenských zamestnávateľov je nadpriemerné odvodové zaťaženie
• Finančný výbor odobril zníženie daní pre podnikateľské subjekty