Vďaka Slovákom začína maďarské pohraničie ožívať

Bývanie v maďarskom pohraničí sa veľmi rozšírilo hlavne na západnom Slovensku. V obci Rajka žije plnohodnotným životom z päťtisíc obyvateľov až tritisíc Slovákov. Košičania zas smerujú napríklad do Tornyosnémeti. Ako sa tam žije?

Keďže sme sa na našej facebookovej stránke stretávali s rôznymi názormi práve na túto tému, rozhodli sme sa overiť situáciu sami a navštívili sme prvú dedinu za slovensko-maďarskými hranicami.

Na skok od Košíc

Po rekonštrukcii mosta VSS je cesta priamo do Maďarska oveľa pohodlnejšia. Žiadne veľké zápchy, ale plynulý prechod cez Južnú triedu až po diaľnicu, ktorou sa dostanete priamo ku hraniciam. Od nich, po odbočení doľava a prejdení asi jedného kilometra dôjdete do Tornyosnémeti. Z centra mesta je trasa dlhá 26 km, a teda za 20 minút ste na mieste.

Ako sa dorozumieme?

Najväčší problém pre Slovákov v zahraničí je určite jazyk. I keď veľa Košičanov maďarčinu ovláda, mnoho je aj takých, ktorí jej veľmi nerozumejú, alebo poznajú iba zopár „košicko-maďarských“ výrazov. Niekedy bolo totiž obvyklé, že sa v niektorých rodinách doma rozprávalo po maďarsky, dnes však maďarčinu ovládajú prevažne naši starí rodičia. Ako teda komunikovať v maďarskej dedine, ak sa tam presťahujete? Bude to veľký problém, ak po maďarsky neviete ani „ceknúť”?

Navštívili sme obchod

Na hlavnom ťahu v dedinke Tornyosnémeti sme objavili prvý obchodík. Nájdete v ňom rozličný tovar od mäsa cez drogériu až po papier či školské potreby. Naložiť si do košíka nie je problém, my sme však boli zvedaví, ako predavačka zareaguje na slovenčinu. Preto sme sa pozdravili po slovensky, predavačka však odzdravila po maďarsky. I keď sme chceli platiť kartou, dorozumieť sa nebol problém a spokojní z obchodu odchádzame.

V krčme rukami-nohami

Pár metrov od potravín vchádzame do miestnej krčmy, kde sa ozýva len samá maďarčina. Boli sme preto zvedaví, ako tam dopadneme. Pýtame si po slovensky kávu. Reakcia bola tá istá ako v obchode, slečna po slovensky nevedela, ale „rukami-nohami” sme sa dorozumeli a objednali si espresso s mliekom. Potešila nás aj informácia, že sa dalo platiť eurami a takisto nám z 10-eurovej bankovky aj vydali. Kávička nám chutila a aj krčmárka sa snažila s nami rozprávať.

Zrekonštruovaná škôlka

V peknom prostredí zelene pred koncom dedinky je zrekonštruovaná škôlka. Počas prázdnin tam síce deti nechodia, takže tam bolo trošku prázdno, ale natrafili sme na kuchárky a pani zástupkyňu. Tá nám prezradila, že je, samozrejme, možnosť zapísať aj slovenské deti, slovenské učiteľky však v škôlke nepracujú. Ako spomenula, momentálne majú zapísané tri slovenské detičky, ale na jeseň by mali pribudnúť ďalšie.

Ostatné služby

Tornyosnémeti má i vlastnú poštu, ako každá dedinka. Otvorená je od pondelka do piatka, takže s posielaním listov a balíkov nie je žiadny problém. 

Ošetrí vás aj lekár, ktorý má svoju ambulanciu v zdravotníckom centre uprostred dediny. V čase našej návštevy nebol prítomný, ale na dverách svietil rozpis jeho služieb. Ordinuje každý pondelok a piatok. Pri nečakaných zraneniach či zdravotných ťažkostiach viete navštíviť najbližšie mesto Gönc, ktoré je od Tornyosnémeti vzdialené iba osem kilometrov, čo je rovnaká vzdialenosť ako zo Sídliska Ťahanovce na pohotovosť na Toryskej ulici.

Jazyk nie je problém

Ak niekto hľadá únik z rušného mestského života iba pár kilometrov od Košíc, maďarská dedinka Tornyosnémeti je jednou z možností. Ak sa vám na prvý pohľad zdalo, že život v Maďarsku bude pre Slováka problematický pre jazyk, nie je to celkom tak. V obchode a miestnej krčme sa s pokojom Angličana dohovoríte. Do úvahy však musíme brať aj vybavovačky na úradoch, ktoré sú súčasťou procesu sťahovania sa nielen do zahraničia. Pomôcť s prekladom vám môžu známi, ktorí maďarčinu ovládajú, alebo to necháte na tlmočníka. Ak však chcete všetko pred sťahovaním vybaviť bez stresu, realizujte celú kúpu s pomocou realitnej kancelárie, ktorá všetko vybaví za vás. 

Stojí to za zváženie

Bývanie v maďarských pohraničných dedinách má svoje výhody. Je samozrejmé, že od dedinky v pokojnom prostredí zelene nemôžete čakať nákupné centrá či kinosály. Zato tu nájdete relax a príjemné podmienky na bývanie s rodinou. V dedinke Tornyosnémeti sa nachádza aj futbalové ihrisko či dva kostolíky. Čo je však najdôležitejšie, bývajú tam príjemní miestni obyvatelia, ktorí so Slovákmi dobre vychádzajú a sú radi, že ich do dediny prichádza čoraz viac. 

Domáci sa z našich obyvateľov tešia

Život v zahraničí a na dedine nie je len o vybavení obce, ale hlavne o ľuďoch, ktorí tam žijú. Každý by predsa chcel mať milých a zhovievavých susedov. Zastavili sme preto pár domácich a pýtali sa, aký majú názor na Slovákov žijúcich v dedine. Ostali sme milo prekvapení. 

„Popravde, sem-tam sa zamýšľame s rodičmi, že takýmto tempom raz možno táto dedina bude čisto slovenská. Na konci dediny totiž vyrastá nejaká slovenská lokalita s novými a modernými nehnuteľnosťami. Miestni obyvatelia sú teraz prevažne starí a je ich čoraz menej, takže sa to tu napĺňa mladými, čo je len pozitívne,” odpovedala nám na otázku mladá študentka.

„Teší nás, že tu Slováci kupujú domy, aspoň tie staré nezaniknú a takisto dedina nevymrie. Sme radi, že ich tu máme. Väčšinou sú to pracujúci ľudia, s ktorými sa nestretávame často. A sú rôzni, niektorí sa odzdravia a niektorí zase nie, ale nemáme s nimi problém. S manželom sa často prechádzame po dedine. A i keď tu nie je veľmi čo obdivovať, tým, že sa staré domy rekonštruujú, vidíme veľa pekných vecí. Mladí si renovujú starý nábytok, vyrábajú doplnky zo starožitností. Zároveň z ich domov často počuť hudbu, smiech, dobrú náladu… Dedina žije, a to je to, z čoho sa my, domáci, tešíme,” odpovedala pani, ktorá sa zastavila na bicykli pred obchodom.

(VH)