Život v paneláku vymenil za bývanie na samote

Život v meste má svoje pre aj proti. Výhoda veľkých miest je, že máte všetko, po čom zatúžite pomerne blízko a za prácou či zábavou nemusíte cestovať ďaleko. Hlučné veľkomesto s pulzujúcim životom všade naokolo ale nevyhovuje každému. Niekto sa chce jednoducho ráno prebudiť a zacítiť vôňu čerstvo pokosenej trávy, započúvať sa do zvukov prírody či vypiť si rannú kávu na terase v pokojnom prostredí bez hluku áut. 

Nám sa podarilo nájsť Košičana Ladislava, ktorý si svoj sen o idylickom živote splnil. Jeho oázou pokoja sa stalo práve Maďarsko. 

Pán Ladislav, ako dlho už žijete v Maďarsku? 
Dom sme kúpili pred ôsmimi rokmi v obci Nyiri, ktorá má okolo štyristo obyvateľov. Z toho už asi osem až desať rodín tvoria Slováci. 

Čo bolo pre vás hlavnou motiváciou, že ste sa presťahovali do Maďarska? 
My sme najprv zháňali len nejaký pozemok na záhradku na Slovensku, no ceny boli príšerne vysoké, tak sme sa začali obzerať aj v zahraničí. Mal som jedného známeho, ktorý tam akurát v tom čase kúpil nehnuteľnosť a poprosil ma, či mu neprídem pomôcť s rekonštrukciou. Tak som išiel a rovno som si nafotil nejaké domy, ktoré ma v dedine oslovili. Na ich priečelí viseli tabule „Na predaj“ spolu s telefónnymi číslami, na ktoré som potom z pohodlia domova zavolal a dohodol si stretnutie. 

Hovoríte, že ste pôvodne hľadali len nejakú záhradku, letné sídlo. Vedeli ste si teda predstaviť, že by ste v Maďarsku ostali žiť? 
Vôbec nie. My sme ani neuvažovali o tom, že tam kúpime dom. Potom ale prišla ponuka, ktorá sa neodmieta. Kamenný dom spolu s dvadsaťšesť árovým pozemkom a veľkým hospodárstvom, ovocnými stromami a ríbezľovými kríkmi, sme kúpili za takú cenu, ktorú som skrátka nemohol odmietnuť. Pre porovnanie, za túto cenu celej nehnuteľnosti by som si v Košiciach nemohol kúpiť ani garáž. 

To znie lákavo. Predtým ste žili taktiež v dome alebo ste boli panelákový typ? 
Fungovali sme v byte. Ja mám v Maďarsku už piaty či šiesty rok prechodné bydlisko. Mám tam prihláseného aj psa, ktorý stráži pozemok aj dom. Ja som ale z tých ľudí, ktorí dochádzajú každý deň do práce, no môj pracovný čas je pohyblivý. Občas sa teda stane, že kvôli tomu zostanem na pár dní v Košiciach. 

V čom vidíte najväčšie výhody bývania v Maďarsku? 
Je to obrovská zmena. V paneláku máme štyridsaťosem susedov. V Maďarsku máme tú výhodu, že máme domček na okraji dediny, hneď pri lese. Máme tam obrovské lúky, polia, lesy. Moji susedia sú teraz srnky, líšky a veveričky. Najbližších ľudí mám asi tristo či štyristo metrov. Jednoducho krásne prostredie. Čisto, ticho, nepočuť tam hluk áut…

Keď už sme pri tých susedoch… Ako vás prijali domáci? Ako vychádzate s Maďarmi? 
Ako nás prijali Maďari? Fantasticky. Keď som sa s nimi pred niekoľkými rokmi rozprával o nejakých politických záležitostiach medzi Maďarskom a Slovenskom, tak ma zastavili a položili mi jednu otázku: „Čo si? Slovák, Maďar alebo si človek?“ Skrátka, im je jedno, či sme Slováci či Maďari. Sme najmä ľudia, ktorí sa vždy dohodnú. Sú to jednoduchší ľudia, ktorí sú veľmi príjemní. Neraz sa zobudíme a na priečelí domu nás čakajú tekvičky, ktoré nám priniesli. Dokážu rozdať aj z toho mála, čo majú. 

Tešia sa z toho, že sa do ich obce sťahuje mnoho nových ľudí, Slovákov? 
Sú s tým spokojní, pretože vidia, že tie domy sa postupne rekonštruujú. Sú radi, že tam prichádzajú noví ľudia, že tam začína opäť existovať nejaký ruch. 

Je táto obec pripravená aj na rodinky s deťmi? Nájdu tam školu či škôlku? 
Ja už mám dospelé deti, čiže túto vec som vôbec neriešil. Viem ale, že v susedných dedinách nájdete školy, ale aj škôlky. 

Takže infraštruktúra v obci Nyiri je taká klasická dedinská? Kostol, obchod, možno nejaké pohostinstvo?
Áno, presne tak. Potraviny spojené s krčmou, kde nájdete naozaj všetko. A čo sa týka potravín, tak s tými vám veľmi ochotne pomôžu susedia. Predajú či dokonca dajú napríklad vajíčka na praženicu 🙂 

V dnešnej dobe je to naozaj sympatické gesto. Na nejaké väčšie nákupy ale zrejme musíte chodiť do Košíc. Ako ďaleko to máte? 
Je to tridsať kilometrov, takže cesta trvá približne tridsaťpäť minút. Hraničné priechody sú nové, je tam nová asfaltová cesta. Tým pádom je cesta do Košíc príjemná a pohodová. 

Vráťme sa ešte ale na chvíľu do doby, keď ste sa sem sťahovali. Neprekvapili vás nejaké byrokratické komplikácie pri vybavovaní všetkých potrebných dokumentov na maďarských úradoch? 
Ja som si na svoje meno prepisoval všetky médiá – elektrinu, plyn…. Prišiel som do plynární, kde ma hneď zastavil vrátnik a opýtal sa ma, čo si idem vybaviť. Keď som mu to vysvetlil, zobral mi všetky papiere z ruky a zašiel s nimi za nejakou pani, ktorá to vybavovala. Za päť minút ma zavolali do kancelárie a ja som už len podpísal hotové, vypísané tlačivá. Rovnako hladko to išlo aj s vybavovaním prechodného bydliska. Absolútne žiadne prekážky. Čo sa dá, vedia spraviť hneď, sú totiž „zosieťovaní“. Fungujú v každej malej obci. 

Viete si teda predstaviť, že by ste zostali žiť v Maďarsku už nastálo? 
Keď bude tá možnosť a budú aj naďalej otvorené hranice, tak si to, samozrejme, viem predstaviť. Mám tam komfort, všetko, čo potrebujem. 

(BS)