Ako sme v Kodani stretli korunného princa s manželkou

Dánske kráľovstvo je domovom viacerých slovenských študentov. Jednou z nich je aj moja kamarátka Anna, ktorá práve končí vysokú školu v najmenšej škandinávskej krajine a rada by sa vrátila domov. Preto som sa konečne odhodlala využiť ponuku prenocovať zadarmo a vybrala som sa ju navštíviť. 

Po meškajúcom lete z Budapešti som do hlavného mesta krajiny – Kodane, prišla o polnoci. Anka ma čakala na letisku a vzala ma ešte na párty k jej šéfovi. Podobne ako množstvo Slovákov a Čechov, popri štúdiu aj ona v Dánsku pracuje vo firme, ktorá upratuje domy a byty. 

Vykričaná ulica

Už vopred ma upozornila, že ulica, na ktorej jej šéf býva, je výstavnou skriňou nočného života v Kodani so všetkým, čo k tomu patrí. Stretnete tam ženy a dievčatá, ktoré vykonávajú najstaršie remeslo, dílerov drog… Zarazil ma pohľad, ktorý sa mi naskytol, keď sme sa vybrali na vlak niekedy okolo pol tretej nadránom. Ulica bola plná barov a najmä striptízových. Dianie v jednom z nich mohli sledovať zvedavci priamo z ulice. Postarší páni vo vnútri posedávali alebo stáli, popíjali a očami hltali nahú ženu (podotýkam, že bez najmenšieho kúska odevu), ktorá vedľa barového pultu tancovala okolo tyče. A všetko to bolo vidieť z ulice, kde sme stáli aj my. 

Kráľovský ošiaľ

Anna býva v Roskilde, ktorý je vzdialený od Kodane asi 30 minút vlakom. Práve tu sa koná jeden z najväčších rockových festivalov v Európe. Len škoda, že termín superrockfestu som netrafila – tohto roku bude od 30. júna do 7. júla. Počas ôsmich dní si 130-tisíc fanúšikov môže zgustnúť na vystúpeniach 175 umelcov. 

Osobne ma prekvapilo centrum mesta, ktoré nie je nejako veľkolepé. Bolo pekné a útulné, pripomínalo mi trochu Prahu. Honosnejšie námestie je Amalienborg, ktoré obklopujú budovy obývané kráľovskou rodinou. Pošťastilo sa mi, že som Dánsko navštívila v čase, kedy korunný princ Frederik oslavoval 50. narodeniny. 

Dáni sú hrdí národniari. Po celom meste, skoro na každej ulici, na každom dome, viseli dánske vlajky. V centre sme videli aj kamery na žeriavoch. Na Amalienborg sme sa zašli pozrieť akurát vo chvíli, keď sa korunný princ s manželkou vybrali na jazdu po meste v koči. Sledovalo ich nespočetné množstvo domácich aj turistov. Sprievod koní a stráž spolu s kočom zašli za roh, no a vtedy sa davy ľudí rozbehli smerom, kadiaľ by sa sprievod mal vracať. Hotové davové šialenstvo. Po tomto zážitku si ani neviem predstaviť, ako to vyzeralo v Anglicku počas kráľovskej svadby…

Mesto hippies

Z turistických „must see“ miest je Nyhavn tým, ktoré často reprezentuje Kodaň. Táto štvrť je nesmierne fotogenická, preplnená davmi ľudí, ale, objektívne, je to vlastne len rad farebných domov pri móle. Ako voľnomyšlienkar som si nemohla nechať ujsť návštevu Christianie – slobodného mesta. Ide o autonómne predmestie Kodane, v ktorom je povolené užívať i predávať ľahké drogy, zakázané vlastniť zbrane a používať motorové vozidlá. 

Christiania láka mnohých turistov práve vďaka dostupným drogám. Pri prechádzke som mala pocit, akoby som bola na bežnej tržnici – muži stáli pri stolčekoch, na ktorých smelo vážili a dávkovali „tovar“. Nie však ovocie či zeleninu, ale – marišku. V celom slobodnom meste platí zákaz fotografovania pre turistov. Ak ho porušíte, miestni vraj vedia byť dosť nepríjemní až agresívni… 

Morská panna a Hamlet

Síce ma od toho Anna odrádzala, ale aj tak som chcela vidieť turistický symbol Kodane – sochu Malej morskej víly, ktorej autor sa inšpiroval rozprávkou dánskeho prozaika Hansa Christiana Andersena. Je to turisticky azda najviac navštevované miesto Dánska. No socha panny sediacej na kameni je malinká a skôr pôsobí smutne a opustene popri všetkých tých fotografie chtivých turistoch. Viac než socha sa mi páčilo prechádzať sa po móle, ktoré k nej viedlo, a zelený park na druhej strane.

Keďže však Kodaň podľa mojej kamarátky nestojí až za tak veľa, vybrali sme sa na renesančný hrad Kronborg. Láka najmä tým, že doň anglický spisovateľ Shakespeare umiestnil dej svojho slávneho Hamleta. Či však aj hrad reálne navštívil, sme sa nedozvedeli. Nachádza sa na severovýchode Dánska, odkiaľ sú švédske brehy ako na dlani. My sme sa tam síce nevydali, aj tak ale stál zato už len samotný pohľad na päť kilometrov vzdialený severský štát. 

Mňa, ako veľkú fanúšičku Pabla Picassa, lákalo Múzeum moderného umenia Louisiana, v ktorom akurát vystavovali keramiku talentovaného Španiela. Okrem toho ma múzeum zaujalo najviac svojím exteriérom – zelenou kaskádovou terasou plnou miest na sedenie s výhľadom na more. V nedeľu tam trávili svoj voľný čas rodiny s deťmi, ktoré sa zo zelených kopčekov váľali nadol, kým rodičia piknikovali, ale aj mladé partie, ktoré si užívali voľný deň. 

Koruna nad euro

Dánsko je bohatá krajina s vysokou životnou úrovňou. Rátala som s vyššími cenami, ale pred samotným príchodom som si ani len nepozrela kurz. A keď som videla v podniku, že pivo stojí 50 dánskych korún, samotné slovo „koruna“ vo mne evokovalo, že to bude v pohode cena. Lenže, omyl! Za 1 euro dostanete o niečo viac ako 7 dánskych korún. Jedno pivečko teda stálo viac ako sedem eur! Úsmev mi síce na perách najprv zamrzol, keď som zistila, koľko som za pivo aj kávu zaplatila, potom som si ale povedala, že žijem len raz a v Dánsku som možno aj poslednýkrát. Samozrejme, neznamená to, že som sa do Košíc vrátila zodratá ako kostolná myš. Ale pochopila som, prečo ma kamarátka vždy pozýva, keď ideme von na Slovensku. Aspoň vďaka nižším cenám sa u nás dá vyžiť.