Cesta na bicykli naprieč Afrikou: Košičanka je v Zambii

Maja je rodená Košičanka žijúca v Anglicku. Pred desiatimi mesiacmi jej priateľovi napadla bláznivá myšlienka, a to precestovať africký kontinent na bicykli. V košice:dnes vám pravidelne prinášame informácie o ich dobrodružnej ceste. Nedávno naši cestovatelia prešli cez hranice s Malawi a v súčasnosti sa nachádzajú v krajine s nedotknutou prírodou v Zambii. Prečítajte si, ako ich dobrodružstvo pokračuje.

Cestovateľov Afrika láka svojou nedotknutou prírodou a rozmanitou kultúrou. Naši dobrodruhovia prešli aj cez krajinu, ktorá patrí medzi najchudobnejšie miesta na svete, a to Malawi. Aj napriek skromným pomerom je však nazývaná krajinou usmiatych tvárí. ,,Bicyklovanie sme si naplno užívali. Všade navôkol sme si obzerali vysmiate domorodé ženy oblečené v pestrofarebných šatách, ktoré na hlavách nosili obrovské nádoby s vodou či ovocím. Domáci obyvatelia nám na každom kroku ponúkali živé sliepky visiace dole hlavou či surovú jahňacinu,“ hovorí Maja.

Pohostinnosť a ochota v Malawi

Doposiaľ cestovatelia nemali problémy so svojim dopravným prostriedkom, avšak, ako Maja tvrdí, nič nie je večné, ani ich bicykle. ,,Naša pohodová cesta naprieč krajinou bola nečakane prerušená, keď Petrovi praskli dve ihlice v zadnom kolese. V tom momente ako keby naschvál začalo pršať, a tak sme sa uchýlili pod strechu blízkeho kostola, kde sa ihneď zhromaždilo približne 30-členné obecenstvo vo veku od 3 do 18 rokov, ktorí si nás obzerali. Africkí obyvatelia v týchto chudobných krajinách nie sú zvyknutí na návštevy belochov, takže sme boli pre nich príjemnou atrakciou. Petrovi sa podarilo vymeniť ihlice za nové. Avšak mal iba teoretické znalosti, čo sa nám potvrdilo hneď po niekoľkých kilometroch,“ smeje sa Maja.

Na druhý deň sa cestovateľom problémy opäť zopakovali. Keď si Maja myslela, že to už nevyriešia, usmialo sa na nich šťastie. ,,Prihovorila sa nám mladá žena menom Filly, pozvala nás k sebe domov a dokonca kontaktovala mechanika, ktorý nám koleso opravil. S Filly a jej manželom sme sa spriatelili a urobili sme si u nich niekoľkodňovú dovolenku. V Malawi sa nám dostalo nesmiernej pohostinnosti a nezištnej pomoci od ľudí, ktorých sme stretli čistou náhodou. Nie nadarmo sa hovorí, čím chudobnejší kraj, tým milší a ochotnejší ľudia,“ konštatuje cestovateľka.

Cestovatelia majú stanovený rozpočet

Zaujímalo nás, čím v Afrike platia. Keďže v každej krajine je iná mena a bankomaty sa nachádzajú iba vo väčších mestách. ,,Platíme miestnymi menami. Väčšinou máme pri sebe rezervu. Malý obnos peňazí buď v eurách, alebo amerických dolároch, ktoré sa spravidla dajú ľahko zmeniť. Inak používame bankomatové karty, ale to iba keď prechádzame ľudnatejšími mestami. V Malawi to bolo trochu otravné, pretože ich najväčšou bankovkou je 1000 mk (Malawi kwacha), čo je cca 1, 50 eur a limit v bankomate je 40 000 mk (pretože sa viac do otvoru v bankomate nezmestí), čo znamená nosiť so sebou poriadne hrubú kôpku peňazí. Niekedy je komické platiť v obchode za malý nákup takým stohom peňazí,“ vysvetľuje.

Naši cestovatelia si pred svojou cyklotúrou naplánovali presný rozpočet. Podľa Maji na túto odvážnu cestu nie je potrebný veľký obnos peňazí a dovoliť si ju môžu aj Slováci. Viac ako peniaze je potrebná odvaha a odhodlanie. ,,Snažíme sa míňať minimálne a náš rozpočet je v priemere 13 eur na deň. Niekedy neminieme skoro nič, inokedy trošku viac. Tým, že väčšinou spíme v stane, neutrácame peniaze na dopravu a automaticky šetríme,“ hovorí košická cestovateľka.

Kúpili si falošné obrúčky

Po príchode do Zambie ihneď zaznamenali ekonomický rozdiel v porovnaní s Malawi. Maja uvádza, že na cestách bolo oveľa viac osobných áut a v mnohých mestách veľké supermarkety s rozličným výberom potravín. Svojím európskym vzhľadom a naloženými bicyklami batožinou afrických obyvateľov vedia okamžite upútať. ,,Miestni sa nás pýtajú, kam ideme, odkiaľ sme prišli, ale prvá otázka je väčšinou, či sme manželia alebo brat a sestra. My vystupujeme ako manželia, lebo mnohí domorodci to nechápu, že nie sme zosobášení a jednoducho iba spolu chodíme. Už v Egypte sme si kúpili lacné, falošné obrúčky. Je to jednoduchšie, než tvrdiť, že sme priatelia,“ smeje sa cestovateľka.

Najväčší strach majú z malárie

Maja nám povedala, že má obrovský strach z hmyzu a stanovať nadivoko medzi pavúkmi a chrobákmi si nevedela pred cestou ani len predstaviť. ,,Hoci cestovanie po Afrike sčasti vyliečilo moju fóbiu z lezúcich potvoriek, v Zambii čelím mnohým prekvapeniam. V tráve na mňa zo všetkých strán číhajú obrovské hnedé pakobylky, cez cesty sa plazia dlhé čierne lesklé stonožky, zelené modlivky či štípajúce mravce. Najhoršie sú však šváby, veľké ako päsť, ktoré v skupinkách prichádzajú podvečer k nášmu stanu bleskovou rýchlosťou,“ dodáva.

Najväčší strach má však z malárie, a preto berie poctivo antimalariká a pravidelne sa natiera repelentom. ,,Pred odchodom som si zabezpečila aj odpoved na maláriu a chinín v prípade, že ochorieme.“ Slnko vie Maju s priateľom taktiež poriadne potrápiť a nie raz mali spálený chrbát posiatymi pľuzgiermi.

Viktóriine vodopády ich ohúrili

Doposiaľ najkrajší zážitok z cesty bol pre nich pohľad na Viktóriine vodopády, ktoré podľa Majiných slov bol doslova dych vyrážajúci. ,,Človek pokiaľ neuvidí tento prírodný úkaz na vlastné oči, nedokáže si predstaviť tú nádheru. Vodopád je široký takmer dva kilometre a všade navôkol vidno dúhy. Onedlho prejdeme mostom, ktorý vedie ponad rieku Zambezi a vstúpime do ďalšej krajiny na našej trase – Zimbabwe,“ približuje.

My vám naďalej budeme prinášať zaujímavé informácie z dobrodružnej cesty tejto odvážnej Košičanky a jej priateľa na bicykli po Afrike. Za necelých päť týždňov dorazia do svojho cieľa, ktorým je Kapské Mesto.

Foto: mk