Cestu do Švédska zrušiť nechcel

Mnohé letecké spoločnosti v posledných týždňoch zrušili  svoje lety takmer do celého sveta. Začiatkom marca ste však do niektorých krajín mohli ešte pokojne vycestovať. Košičan Stano letenku nezrušil a aj napriek koronavírusu sa vybral do Švédska.

Už dlhší čas chcel vycestovať do Abiska, jedného z najsevernejších národných parkov vo Švédsku. Už raz v minulosti mal cestu naplánovanú, no nepodarilo sa mu ju zrealizovať. Rozhodol sa, že aj napriek okolnostiam hroziaceho vírusu ju tentoraz nezruší. „Zo začiatku som si ani neuvedomoval, že by zatvorili hranice a ja by som sa domov nevedel dostať.“

Letenku mal kúpenú na 5. marec „Už vtedy sa vírus po Európe šíril, na Slovensku v tom čase ešte nebol. Aj napriek tomu som pre istotou posilňoval svoju imunitu. Otužovaním či vitamínmi,“ hovorí.

Namiesto Prahy letel do Budapešti

Do Švédska sa vybral sám. Chcel si oddýchnuť, jednoducho, vypnúť, a preto nedvíhal prvé dni ani mobil. „Tri dni pre odchodom som však začal čítať smsky a vybavovať telefonáty a začal riešiť, čo ďalej, lebo koronavírus sa dostal aj na Slovensko.“

16. marca mal kúpenú letenku z Kiruny (najsevernejšie položené mesto vo Švédsku) do Štokholmu a odtiaľ mal pokračovať do Prahy. V tom čase však Česko zatvorilo svoje hranice. Musel hľadať iné riešenie.

„Podarilo sa mi našťastie kúpiť letenku do Budapešti. Skrsla mi však myšlienka, že ak by sa situácia vyhrotila mohol by som dočasne pracovať v Abisku kým sa stav nevráti do normálu, ale tým, že už aj vo Švédsku sa šíril koronavírus, a každým dňom tam pribúdali zrušené rezervácie to nebolo v tejto turistickej dedinke možné.“

Cez hranice po svojich

Po prílete do hlavného mesta Maďarska sa mal vlakom dopraviť do dediny Hidásnemeti, od hraničného priechodu Milhosť vzdialená len niekoľko kilometrov. „Stál som však na inom nástupišti a vlak som zmeškal. Našťastie som stretol veľmi milú sprievodkyňu, ktorá videla, že som z toho dosť mimo. S vlak vedúcim sa dohodla, že ma nechajú prespať vo vlaku, ktorý mal z Budapešti vyštartovať do Hidásnemeti v ranných hodinách.“

Z dedinky sa k hraničnému priechodu dopravil po vlastných. „Policajti mi skontrolovali pas a pýtali sa ma či viem aká je situácia na Slovensku. Dal som im svoje telefónne číslo a adresu, kde budem v karanténe.“

Stano však bol zodpovedný a poprosil dvoch kamarátov, aby k hraniciam prišli za ním na dvoch autách. „Jeden prišiel na mojom aute, druhý na svojom. Ja som len nastúpil do svojho a odšoféroval si to domov. Nemal som tak s nim žiadny osobný kontakt. Teraz som v karanténe.“