Čierna Hora – raj na zemi, ktorý vás prinúti vrátiť sa

Cestovanie vraj nie je trend ani záľuba, ale životný štýl. Bola by som rada, ak by to platilo aj v mojom prípade. Aj keď necestujem každý mesiac do inej krajiny, rada spoznávam nové miesta, zákutia a kultúry. Namiesto najnavštevovanejších metropol či vychýrených turistických lokalít som si vybrala krajinu, ktorú by som na slepej mape asi ani nenašla. Pri kupovaní leteniek som sa s prekvapením dozvedela, že medzinárodný názov mojej destinácie je Montenegro. Dnes už tvrdím, že sa do Čiernej Hory ešte vrátim, pretože mi učarovala. 

Štát bývalej Juhoslávie sme si s priateľom vybrali spontánne – rozhodli lacné letenky z Budapešti do Podgorice. Ani sme netušili, ako bude naše dobrodružstvo vyzerať. Náš výlet trval tri dni, bývali sme v hlavnom meste Podgorica a na dva dni sme mali požičané auto. 

Kontrasty 

Krátko pred cestou som sa začala svedomito pripravovať vyhľadávaním „must see“ miest v Čiernej Hore. Hlavné mesto krajiny je na zahraničných cestovateľských portáloch označované aj ako „najnudnejšie hlavné mesto Európy“. Nuž, jeho komunistické, zanedbané budovy, túlavé psy v uliciach a žobrajúce deti pred obchodnými centrami nás, mierne povedané, zaskočili. Mesto, ktoré má približne o 100-tisíc obyvateľov menej ako Košice, však prekvapilo zeleňou a parkmi. 

Ikonickým je preň visutý Miléniový most. Mňa si získal kamenný most z 15. storočia Ribnica, ukrytý v zeleni pri rieke. Romantické, tiché miesto budí dojem, že ste v Írsku a nie na juhu Európy. Keby sme však intuitívne neodbočili z hlavnej cesty, asi by sme sa k nemu ani nedostali.

Pohostinnosť domácich

Čiernu Horu sme si vybrali aj preto, lebo na internete je často spájaná s pojmom „lacná dovolenka“. Ak si však predstavujete, že sa budete s pár eurami vo vrecku cítiť ako milionár (na to som sa tešila), musím vás sklamať. Ceny sú síce nižšie ako na Slovensku, ale len o pár desiatok centov. Aj tak to je ale lacnejšia dovolenka než v Taliansku.

V krajine som sa snažila komunikovať po anglicky, išlo však prevažne o základné otázky typu: Kde nájdem toto? Siahodlhých debát s domácimi som sa nedočkala, aj keď na nich bolo vidno, že sa radi vykecávajú, len angličtina im akosi nejde. 

Čiernohorci na mňa zapôsobili ako pohostinní ľudia. Slečna, u ktorej sme bývali, nám na privítanie nechala v byte víno aj sladkosti. V reštaurácii zas dostanete zadarmo ako predjedlo arabský chlieb – chutný a teplý. 

Nie najlepšiu mienku o Slovákoch mal jeden domáci. „Vy, Slovenko, Česko a Maďarsko s Orbánom, vôbec nemáte radi moslimov,“ tvrdil. Ochotne nám ale poradil, kam ísť: „Nudistická pláž Ada Bojana pri Uľcine je super, chodí tam veľa nemeckých turistov.“

Trúbia vždy a všade

Čierna Hora si ma úplne získala až potom, keď sme sa autom vybrali mimo Podgorice. Úchvatné scenérie, skalné reliéfy, zasnežené kopce v pozadí. Za dva dni sme prešli 550 kilometrov s benzínom za 25 eur. 

Osobne som mala veľký problém s vodičmi. Trúbia vždy a všade. Nemajú problém zaparkovať hocikde, dva metre pred križovatkou pokojne zablokujú jazdný pruh. Postoja aj vedľa seba, aby sa porozprávali. Vtedy nik netrúbi…

Bola som veľmi vďačná za to, že nemusím šoférovať ja, najmä v horských serpentínach. Tam mi nebolo všetko jedno. Neverila som, že sa na tú úzku cestu reálne zmestia dve autá. Domáci sa však vyznajú, ani nespomalia, ani sa vám nevyhnú. Keby sme mali v Čiernej Hore vlastné auto, asi by sme plakali. Často sme totiž jazdili prašnými, poľnými, kamenistými, deravými cestami, ktoré miestni cestári opravovali. 

Perla Jadranu

Očarujúce zákutie sme našli ani nie 10 kilometrov od Podgorice. Vodopád Niagara síce nemá originálny názov, ale neuberá mu to na kráse. Takú čistú priezračnú vodu som predtým videla možno len vo filme Modrá lagúna. 

Na našej ceste sme nemohli vynechať stredoveké mesto Kotor, zapísané v Zozname UNESCO. Najsilnejší moment výletu sme zažili práve nad ním. Po nebezpečných serpentínach sa zrazu čiastočne rozplynula hmla a oblaky a pod nami sa zjavil prenádherný Kotorský záliv. Človek si v tej výške medzi oblakmi uvedomí, aký krásny je život a precíti tú chvíľu. 

Vďaka požičanému autu sme navštívili aj viacero letovísk, ktoré pred sezónou nedýchali dovolenkovým ruchom. Historické budovy sme našli aj v Budve, vyhľadávanom letovisku, ktoré nazývajú „čiernohorské Miami“. Len 10 km južne leží ostrov Sveti Stefan – najluxusnejšie letovisko Čiernej Hory. S pevninou je spojený kamenným mostom. Strážnik nás už naň nepustil, pretože o 18. hodine ho zatvárajú. Niet sa ani čomu čudovať – ostrov je vraj destináciou osobností a celebrít ako Silvester Stallone či Claudia Schiffer. V minulosti ho obľubovala aj Marilyn Monroe aj Sophia Loren. 

Kláštor v skale

Náš posledný výlet smeroval do kláštora Ostrog. Vstavaný do skaly v takmer kilometrovej výške nám vyrazil dych. Nadpozemský pokoj a scenéria krajiny spôsobila, že sme zabudli na hodinovú cestu horskými zákrutami s neustálym stúpaním.

Nič sa neobíde bez komplikácií. Poslednú noc sme v rámci úsporných opatrení plánovali prečkať na letisku v Podgorici, keďže sme leteli v ranných hodinách. Personál nás ale informoval, že sa letisková hala na noc zatvára. Nemali sme ale kam ísť, a tak sa strážnik aj polícia zľutovali a nechali nás prespať na uzavretom letisku priamo pod bezpečnostnými kamerami. A tak sme z Čiernej Hory odchádzali nielen nadšení až neskutočnými prírodnými scenériami, ale aj s hrejivým pocitom, že dobrých ľudí stretnete všade.

Čierna Hora – zaujímavé fakty

• Štát patrí medzi najmladšie na svete. Vznikol 3. júna 2006, keď sa odtrhol od Srbska.
• Medzi obyvateľmi prevažujú Čiernohorci a Srbi. Ďalšími etnickými skupinami sú Bosniaci, Albánci, Moslimovia aj Rómovia.
• Patrí jej prívlastok najekologickejšia krajina sveta vďaka 54 km2 nedotknutého lesa v národnom parku Biogradska gora. 
• 60 % územia zabeajú pohoria s výškou nad tisíc metrov nad morom.
• Oficiálnou menou je euro.