Dobrodružné medové týždne si osladili v Južnej Amerike
Manželia Brožovskí si v septembri minulého roku v kostole Najsvätejšej Trojice v Košiciach povedali svoje áno. Rozhodli sa pre vskutku originálnu svadobnú cestu. Namiesto nudného ležania na pláži si zvolili ročné dobrodružstvo v Južnej Amerike. Bližšie spoznať domorodcov, ich kultúru a prírodu, ale aj zlepšiť si jazykové znalosti, sa rozhodli prostredníctvom dobrovoľníckych projektov.
Každodennému vysedávaniu za počítačom v práci dali mladomanželia bodku koncom marca. Slobodu v Južnej Amerike si užívajú už jedenásť týždňov, vrátiť do Košíc sa chystajú až po roku. Po deviatich týždňoch v Kolumbii sa rozhodli presunúť do Ekvádora. Darinka a Radko už spolu stihli prejsť celé karibské pobrežie či horské oblasti, ako napr. El Cocuy a Sierra Nevada. Navštívili mestá Medellin, Bogotu, Cali, Popayan.
Cestovanie aj dobrovoľníctvo
Manželia pomáhali na pobreží v hosteloch s angličtinou, počítačom a maľovaním nápisov. V horách sa zas starali včelárom o ich úle. „Rozhodli sme sa spojiť cestovanie s dobrovoľníctvom,“ hovorí Darinka, ktorá na Slovensku pracovala ako poistná matematička. So svojím manželom IT-čkárom dali životu nový rozmer. „A keďže sme pomáhali aj včelárom, máme za sebou aj úspešný medový týždeň,“ s úsmevom prezrádza Radko.
Na dobrovoľníckych akciách pracujú štyri hodiny denne, päť dní v týždni. Za prácu majú zadarmo ubytovanie a niekde aj stravu. „Voľný čas využívame na cestovanie a spoznávanie daného miesta,“ dodáva šťastná mladomanželka. Hoci nad cestami po svete rozmýšľali pár rokov, odvahu nabrali až po svadbe. Prácu mali radi, no cestovanie ešte radšej, dať výpoveď nebol pre nich problém. „Keď má človek stráviť pol života za počítačom, ťažko hovoriť o naplnení,“ odkrýva svoje pocity bývalý softvérový tester.
Pokoj v srdci
Spôsob života v Južnej Amerike si novomanželia rýchlo obľúbili. „Ľudia majú viac času, nie sú takí uponáhľaní ako u nás v Európe, sú otvorenejší a viac sa zaujímajú jeden o druhého,“ tvrdí Radko. Ako si všimli, k turistom sú prívetiví a radi im so všetkým poradia. Napríklad pri otázke, ako sa dostanú na pláž, im domáci zastavia dokonca aj autobus. „Čo sa nám tu veľmi páči, je umenie. Predmety ako tašky, retiazky, šatky, oblečenie, a podobné vecičky sú veľdielom zväčša domorodých obyvateľov,“ dopĺňa Darinka. Všetko je tam podľa nich pestrofarebné a poctivo ručne vyrábané. „Hudba a tanec sú ako z úplne iného sveta. Ľudia tu spievajú a tancujú, kde sa im zachce.“
Radko vraví, že domorodci majú viac pochopenia a pokoja v srdci. V obchode pri pokladni tam, napríklad, človek dokáže stráviť aj hodinu, aj keď je pred ním len jeden zákazník. „Minule sme čakali, kým si pani, ktorá má zaplatiť, dočíta časopis a odloží ho naspäť do regálu. Nevadilo to nikomu okrem nás,“ s pobavením prezrádzajú zážitok. Hoci sa táto časť sveta spája aj s kriminalitou a drogami, Radko Brožovský hovorí, že na predsudky, ktoré sa s krajinou spájajú, treba zabudnúť: „S kriminalitou sa tu rozumný turista takmer určite nestretne.“ Ako vraví, nie je tu nič nemožné: „Dvaja pätnásťroční na motorke, ovešaní nákupom, s dieťaťom a bez prilieb. Alebo šesťdesiatročný vodič s pivom v ruke máva policajtovi, že je všetko ok.“
Ceny v Kolumbii sú nižšie ako na Slovensku. Ubytovanie v hosteli sa dá nájsť za päť eur, menu v reštaurácii, z ktorého sa najedia obaja, si dajú za 2,50 eura.
Slovenské placky na kolumbijskej pláži
Na kolumbijskej pláži v Palomine si skúsili privyrobiť špecialitou zo Slovenska. „Pripravili sme okolo štyridsať zemiakových placiek. Chutili veru každému, doposiaľ tam také jedlo nepoznali. Vypredali sme ich za polhodinku,“ dodáva.
Kým sa vrátia do Košíc, vyskúšajú si ešte množstvo projektov. Čo ich čaká, netušia. „V každom prípade ešte chceme navštíviť Peru, Bolíviu, Chile, Argentínu a kúsok Brazílie. Ak bude čas, chuť aj peniaze, tak sa nakoniec radi pozrieme aj na Kubu a Jamajku,“ prezradili plány manželia Brožovskí. V Ekvádore sa chystajú v najbližších dňoch pozorovať život veľrýb.
Nuž, svadobná cesta ako remeň. Nechajte sa inšpirovať…