Dve košické dievčatá si v Maroku otvorili hostel

Mladé Košičanky Nikola Pindrochová (28) a Michaela Lauková (25), ktoré preferujú prezývky Nyx a Myš, si zbalili všetky svoje veci a vybrali sa do Maroka. Zo spontánneho nápadu a túžby po zmene sa stalo ubytovanie pre všetkých Slovákov aj Čechov, ktorých láka marocká exotika.  

Do Maroka sa dostali zhodou nepriaznivých udalostí. Plánovali si cestu do Indie. Ako to však v živote chodí, jedného dňa všetko padlo a dievčatá hľadali alternatívu. Tak si naplánovali precestovať stopom celé Španielsko a dostať sa až do Maroka. 

„Na našom prvom tripe po Maroku som sa do tejto krajiny zamilovala. Bol to taký ten vnútorný pocit, keď celý život hľadáš svoje miesto a zrazu ho nájdeš,“ spomína Michaela Lauková, teda Myš. 

Po prvom zoznámení sa s krajinou nasledovali ďalšie a ďalšie návštevy Maroka. Košičanky sa do svojho raja na zemi vracali na pár týždňov či mesiacov. Myš pritom stále písala cestovateľské denníky s menom Follow The Sun.

Od bohémskeho života do neznáma

Zlom v ich živote prišiel začiatkom roka 2017. „Sedeli sme s Nyx večer v aute, pršalo a ja som mala vtedy celkom veľké depresie zo všetkého. Nič ma nebavilo. Pritom som mala skvelú prácu, zarábala som dosť peňazí, žila som si bohémsky život v Prahe, ale nestačilo mi to. Neustále som mala pocit, že mi niečo chýba, že sa potrebujem niekde pohnúť vpred a posunúť sa vo svojom živote ďalej. A v tej chvíli zo mňa vypadla šialená veta, smerovaná na Nyx, ktorá odštartovala celý náš projekt – Koľko môže stáť otvorenie hostela v Maroku?“

Po dvoch hodinách Košičanky vymysleli koncept toho, čo si predstavujú. Prizvali do projektu aj dobrého priateľa Roba, ktorý v Maroku nikdy nebol. Všetci traja sa o dva mesiace stretli v lietadle smerujúcom do Maroka. „Keď tak nad tým rozmýšľam, my asi fakt nie sme normálni, že sme sa len tak na to podujali. Šli sme do toho s ideou vytvoriť pre Slovákov a Čechov miesto v Maroku, kde by mali pocit bezpečia a domova, pritom s rovnako kvalitnými službami ako v Európe.“ Dnes hostel riadia dievčatá, kým Robo rozbieha nový projekt na opačnom konci sveta.

Nemali čas sa napiť

Myš uznáva, že keď rozpráva ich príbeh, znie to veľmi jednoducho. Realizácia a otvorenie vlastného hostela si však vyžadovali veľa námahy. „Všetko v dome sme si vyrábali sami, ručne. Postele, terasu, dekorácie… Všetko je vyrobené z dreva, pričom predtým ani jeden z nás s drevom nepracoval. Nakúpili sme palety z druhej ruky a z nich sme všetko vyrobili. Pamätám si dni, keď som v 45-stupňovom počasí rezala 8 hodín drevo na slnku. Pamätám si aj dni, keď sme nemali čas sa napiť, nieto najesť. Ale dali sme to. Máme za sebou kus odvedenej práce a môžeme byť na seba hrdí. Vytvorili sme malý dizajnový projekt, ktorý má svoje čaro a veríme, že sa k nám ľudia budú vracať s radosťou.“

Ich námaha sa však vyplatila a dnes sa tešia z vlastného hostela pre 17 ľudí, ktorý je 20 kilometrov od známeho marockého letoviska Agadiv, v dedine Tamawanza. 

Košičania ako na klavír

Spoločný projekt nazvali podľa cestovateľských denníkov Myš – Follow The Sun. Za sebou majú prvý rok. „Samy sme nečakali, že sa nám bude dariť tak dobre. No všetko je ešte stále vo vývoji a Fo-llow The Sun je naše dieťa, ktoré každým dňom rastie. Tento rok sme začali spolupracovať s rôznymi surfcampmi a chystáme aj ďalšie spolupráce. Bolo u nás nespočetne veľa Slovákov a Čechov. O Košičanoch ani nehovorím, tí tu chodia ako na hodiny klavíra. A to je viac než dobre, pretože to bolo naším cieľom. Myslím, že pre viacero ľudí je dôvodom to, že sa nemusia u nás báť jazykovej bariéry.“ 

Jednoduchý život

Exotická destinácia a pobrežie Atlantického oceána láka najmä nadšencov surfovania – oblasť je známa ako raj surferov. „Pre ostatných môže byť len príjemným oddychom vo večne slnečnej Afrike, kde je teplo a slnko 365 dní v roku. Okúpať sa v oceáne, užiť si neopakovateľné západy či východy marockého slnka a okúsiť na chvíľu africký usporiadaný chaos, kde sa nikto nikam neponáhľa a čas nehrá žiadnu rolu – to môžem odporučiť naozaj každému,“ hovorí Michaela.

„Veľa ľudí si tu život nevie predstaviť. Špina, odpad, slabé návyky na hygienu, islamské náboženstvo, kriminalita. Pre mňa je to uhol pohľadu a istý skepticizmus. Ja to tu milujem. Ten neskutočný minimalizmus a jednoduchý život, ktorý tu vládne, si nedokážete predstaviť. A musím povedať, že pre nás, Európanov, nie je jednoduché si na to navyknúť. Sme zvyknutí, že všetko, čo chceme, môžeme mať takmer v sekunde, neustále sa ženieme za peniazmi a nikdy nemáme dosť. Tu to jednoducho takto nefunguje a možno to znie smiešne, ale ľudia sú nadmieru šťastní aj s tým, že je krásny slnečný deň.“ 

Rešpektovanie náboženstva

Maroko je africkou krajinou, ktorá sa môže zdať nebezpečnejšia než Tunisko či Egypt, keďže v našich končinách nie je najvyhľadávanejšou dovolenkovou destináciou. Aj sama Myš spomína, ako prišla prvýkrát do Maroka zahalená od hlavy po päty, len s odkrytou tvárou, v strachu z pohoršenia miestnych. Dnes chodí poobliekaná v šortkách aj tielku slobodne, pretože vie, že môže. Po roku v exotickej krajine je sama rada, že mohla spoznať iné nazeranie na svet. 

„Po roku strávenom v moslimskej krajine som nesmierne vďačná, že som sa mohla pozrieť na koreň celého islamu. Moslim síce nie som, ale rešpektujem ich náboženstvo a som vďačná za to, že tu žijem a zdieľam s nimi jeden život.“ 

Absentuje kultúrny život

Zvyknúť si na život v cudzine Košičankám pomohli aj domáci, ktorí sú podľa Myš priateľskí a pohostinní ľudia. Samozrejme, z domova jej najviac chýba rodina a priatelia. „Dosť mi chýba aj kultúrny život – koncerty mojich obľúbených kapiel, podniky a miesta, ktoré mám rada.“ 

Maroko však považuje za malý, ešte stále neobjavený raj. „A k tomu všetkému marocká kuchyňa je božská. Ja som vegánka, ale mäsožravci tu musia mať ešte väčší gastronomický zážitok. No chýba mi tu tá európska otvorenosť a možnosť výberu – keď máš chuť na indickú kuchyňu, taliansku alebo čínu a stačí sa len prejsť po meste a na každom rohu máš inú reštauráciu. Tu o takom niečom môžeme len snívať. Všade je všetko rovnaké a postavené na tom istom marockom koncepte. Áno, sem-tam motyka vystrelí a riskneš niečo čínske a dostaneš ryžu s kukuricou,“ s úsmevom dodáva Košičanka, ktorá si zatiaľ v slnečnej krajine žije svoj sen.