Košičania v zahraničí nezabúdajú odkiaľ pochádzajú

Košičania sú rozlezení po celom svete. Mnohí na sviatky chodia domov za svojimi blízkymi, iní zas ostávajú v zahraničí. Väčšina z nich však dodržuje slovenské tradície. Na naše zvyky nedajú dopustiť. 

Aj keď sú vzdialení tisícky kilometrov od Slovenska, nezabúdajú na to, odkiaľ pochádzajú.  

S írskym snúbencom dodržiava slovenské tradície

Košičanka Tina Závacká žije na Britských ostrovoch už osem rokov. Pred štyrmi sa odsťahovala z Londýna do Severného Írska, kde rozbehla svoj vlastný online biznis. Aj keď počas roka pravidelne chodí domov za svojou rodinou, každé Vianoce trávi so svojím snúbencom v Belfaste.

„Svoj ,Christmas day‘ majú 25. decembra. Nikto vtedy nepracuje, dokonca nepremávajú ani autobusy. Pre milovníčky nakupovania je najväčším sviatkom 26. december. Vtedy sa začínajú v Spojenom kráľovstve obrovské povianočné výpredaje.“

Írom na štedrovečernom stole nesmie chýbať moriak, opekané zemiaky, brusnicová omáčka či ružičkový kel. Tina však dodržiava slovenskú klasiku. „Môj snúbenec miluje naše jedlá. Preto vždy varím kapustnicu a rezne so šalátom. Ja som síce vegetariánka, ale rezne pre priateľa musia byť. Zbožňuje ich.“ 

Košičanka pečie medovníky a pripravuje i bobaľky s makom. „Tie však jem iba sama. On nie je ,makový‘,“ smeje sa.

Dodáva, že sa snaží dodržiavať naše tradície. Jej snúbencovi sa páčia a Tina sa tomu veľmi teší. Aj darčeky rozbaľujú podľa nášho zvyku po večeri a v televízii pravidelne sledujú Tri oriešky pre Popolušku.

V Dánsku nakladala kapustu, v Číne varila vianočnú večeru

Vianočné sviatky Diana Kováčiková zažila v dvoch úplne rozličných krajinách – v Dánsku a v Číne. V Dánsku žilu vyše roka, pracovala v sklade v meste Kolding. Zistila, že tradície máme podobné. Najväčšie rozdiely vidí v jedlách.

„Tak ako na Slovensku aj v Dánsku je večera veľmi podstatná časť Vianoc. Jedia kačku, bravčové mäso a zemiaky s cukrom. Na stole nesmie chýbať ryža s mliekom. Veľmi sa čudovali, keď som im povedala, že naším tradičným jedlom je kapustnica. Rozhodla som sa teda, že ju uvarím. Nevedela som však zohnať kyslú kapustu, a tak som si naložila vlastnú do asi dvojlitrovej zaváraninovej fľaše. Síce všade to potom ,smrdelo‘, ale kapustnica bola výborná.“

V Šanghaji študovala módny dizajn. Vraví, že Číňania neoslavujú Vianoce. Ide o inú kultúru a náboženstvo. „Keď som tam žila, tak som sa modlila, aby nám dali prázdniny aspoň na Vianoce. Niekoľko dní pred Štedrým večerom sme sa viacerí dohodli, že si usporiadame vianočnú párty.“

Prenajali si apartmán v centre mesta. Diana nakúpila suroviny na zemiakový šalát, mäso na rezne. „Pre všetkých som pripravila večeru. Dokonca sme si dali aj darčeky. Zvyšok večera sme popíjali tequilu, pretože veľa mojich kamarátov pochádza z Mexika, Španielska či Peru. Ja som zohnala tatranský čaj, z ktorého boli všetci nadšení.

Diane najviac chýbala rodina, sneh a bryndzové pirohy. „Vianoce v inej krajine sú príjemným zážitkom. Hlavne z pohľadu, že ich strávite poväčšine s priateľmi z rôznych krajín a každý do toho vnesie trošku svojho ducha.“

Tento rok slávi Vianoce na Slovensku, no aj napriek tomu budú opäť netradičné. Bude ich tráviť so svojím španielskym priateľom. „Musím urobiť trošku kompromis, najmä čo sa týka rozbaľovania darčekov. Na rozdiel od nás darčeky neotvárajú po večeri, ale ráno, a tak sme sa dohodli, že ja si otvorím svoje večer a on tie svoje, keď sa zobudíme.“

V Austrálii jej chýba sneh

Košičanka Daniela Stajnigerová už deväť rokov žije v Austrálii.  Posledné Vianoce na Slovensku trávila však v roku 2003, keďže dlhé roky pracovala na výletných lodiach.

V súčasnosti pracuje ako krupiérka v austrálskom kasíne. Keďže 25. decembra majú zatvorené, Vianoce trávi s rodinou jej priateľa Seana. „Vianočná atmosféra v Austrálii (okrem obchodov, ktoré sú vyzdobené od októbra) sa začína prvého decembra. Väčšina rodín vtedy zdobí vianočný stromček. Tiež si pred domom postavia poštovú schránku pre Santu, kde deti vložia listy so svojimi prianiami.”

Každý víkend v decembri sú vo väčšine austrálskych  parkov organizované stretnutia, počas ktorých sa spievajú vianočné koledy. „Niekedy príde Santa a jeho pomocníci elfovia v plavkách so surfom a v slnečných okuliaroch. Niekedy Santu namiesto sobov ťahajú delfíny.”

Vianoce sa u protinožcov začínajú 25. decembra ráno, keď deti pod stromčekom nájdu  darčeky.  Predtým večer však položia misku s mliekom, koláčiky, alebo pohár vody a trochu kávy pre Santových sobov pod okno alebo ku dverám.

„24. decembra je normálny pracovný deň, no tento rok bol vo väčšine štátov po šiestej večer  uzákonený  štátny sviatok. V televízii je 24. decembra večer vianočný program a vysielajú vianočné filmy. Ráno má väčšina rodín klasické raňajky- slanina, vajíčka, palacinky, vločky. Na obed sa stretnú už vo vopred vybranej rodine. Každoročne sa striedajú. Tá pripraví vianočný stôl. Nechýbajú krevety, morské plody, ryby, šunka, rôzne šaláty, ovocné misy… Pitie si každý donesie sám. Potom sa jeden člen prezlečie za Santu a rozdá ďalšie darčeky, ktoré sú väčšinou od rodín žijúcich v iných mestách.“

Daniela nám prezradila, že iné rodiny si už v skorých ranných hodinách obsadia na plážach miesto na barbecue, kde strávia celý deň. Plávajú, hrajú vodné pólo, plážový volejbal. „Za zmienku určite stojí aj to, že Austrálčania si Vianoce robia aj v júli, kedy je v národnom parku Kosciuszko skutočne biela zima. Deti z celej Austrálie tam chodia na týždenný školský výlet.“

Vianočnú atmosféru si  udržiava pečením koláčov (medvedie labky, kokosové rožky, šuhajdy, linecké a medovníky).

„Pre seba varím kapustnicu, aj keď dubáky nazbierané v našich lesoch v nej chýbajú. Sean si rád pochutí na domácom zemiakovom šaláte a rezni. Ja si pripravím tunajšiu rybu, ale kapor to veruže nie je. Po večeri otvorím poštu od rodiny a priateľov zo Slovenska, čo je vždy sentimentálne.“

Okrem rodiny jej chýba zaväzovanie kolekcií a saloniek, ozdobovanie vianočného stromčeka s mamou a sestrami. „A ešte niečo – v televízii  Perinbaba a Tri oriešky pre Popolušku, stavanie snehuliaka, či nádherné zmrazené maľby na oknách, v diaľke zvuk kostolných zvonov a aj pocit snehových vločiek padajúcich na moju tvár…“

Vianoce na pláži

U protinožcov slávi Vianoce Dominika. Na Nový Zéland sa presťahovala pred vyše dvoma rokmi. „Po skončení školy som sa rozhodla tam ostať. Žijem s krstnou a jej dcérou.“ Vraví, že aj keď je ďaleko od svojej rodnej krajiny, zvyky sa snaží dodržiavať. „Na stole nechýba kapustnica, zemiakový šalát a ryba. Po večeri sa spoločne zabávame a hráme spoločenské hry. Buď ideme my k známym, alebo oni prídu k nám.“

Na Novom Zélande sa Vianoce slávia podobne ako v Írsku, Anglicku či USA, a to 25. decembra. 

„Ráno sa vyberieme na pláž na tzv. Champagne breakfast. Ide o piknik so šampanským. Potom sa všetci poberú domov a pečú moriaka. Mnohí ,leniví‘ Novozelandčania robia barbecue, pretože sa im nechce variť a piecť.“ 

Vianočné zákusky Dominika nepečie. Vraví, že je tam veľmi teplo a všetky by sa jej rozpustili. „Je to zvláštne nemať sneh a skorú tmu. Som už však zvyknutá, no Vianoce v Európe majú svoje romantické čaro. Nikdy s krstnou nezabudneme, odkiaľ sme prišli. Máme slovenskú krv, a tak sa snažíme aspoň sčasti naše tradície dodržiavať.“