Krajina Maoriov a hobitov je skutočný raj na Zemi

Krajina Pána prsteňov či hobitov. Ostrovný štát na druhom konci zemegule je vysnívanou krajinou mnohých cestovateľov. Nový Zéland sa na rok stal domovom aj 27-ročnej Košičanky Kristíny Krähenbielovej.

Vraví sa, že ak raz začne človek cestovať, postupne sa z tejto záľuby stáva menšia závislosť. Túžba objavovať nové krajiny, kultúry a zažívať dobrodružstvá láka človeka čoraz viac a viac… Niečo podobné pocítila aj vyštudovaná právnička Kristína. 

Na opačnom konci sveta

Po ukončení vysokej školy sa rozhodla stráviť posledné študentské prázdniny v Amerike cez program Work and Travel, ktorý ponúka študentom možnosť zarobiť si, zdokonaliť sa v angličtine a spoznávať neuveriteľnú krajinu. Po návrate domov sa zamestnala v audítorskej firme. Túžba opäť vycestovať do zahraničia bola však čoraz silnejšia: „Zatúžila som vidieť opäť kúsok sveta, skúsiť ‚iný‘ život a jednoducho odísť niekam ďaleko. A tak mi napadlo – prečo nie Nový Zéland?“

Spočiatku však rozmýšľala o Kanade, no premeškala podanie žiadosti o víza, a tak svoje plány pozmenila. „Zistila som, že sa bude otvárať kvóta na Nový Zéland, tak som to skúsila a vyšlo to.“ 

Ak chcete pracovať v tejto krajine, potrebujete tzv. working holiday víza. V tomto programe každý rok ponúka Nový Zéland iba sto miest pre Slovákov. „Vybrali ma a vtedy som si povedala, že takú príležitosť určite nemôžem premeškať…“

Vyskúšala viacero zamestnaní

Kristína sa dozvedela, že okrem nej víza dostali aj jej dvaja kamaráti, a tak sa dohodli, že do raja na zemi vycestujú spoločne. „Našli sme dátum odletu, ktorý všetkým vyhovoval. Po dlhých 32 hodinách letu s prestupom v Hong Kongu sme sa konečne dostali do Aucklandu.“

Po týždni sa však presunuli do mestečka Opotiki, kde začali pracovať v sade s kiwi. „Za pol roka, čo som tu, sme vyskúšali viaceré práce, či už v reštaurácii, v baliarni kiwi, alebo v čučoriedkovom sade. Teraz je každý z nás inde. Ja som sa zo severného ostrova odsťahovala na južný, kde momentálne pracujem v lyžiarskom stredisku. Predávam tickety na vleky.“

Košičanka vraví, že aj keď sa môže zdať, že Nový Zéland je drahá krajina, ten, kto pracuje, nemá problém sa tam uživiť. Podľa nej sú ceny potravín, oblečenia či kozmetiky približne rovnaké ako u nás. „Akurát benzín a služby sú drahšie. Nájom je tiež znesiteľný. Síce závisí od oblasti, v ktorej sa človek nachádza, ale v priemere cena za samostatnú izbu je okolo 150 novozélandských dolárov (87 eur) za týždeň. Čo je však stále celkom fajn, keďže minimálna mzda je tu, samozrejme, iná ako u nás, a to 16,50 novozélandských dolárov (9,5 eur) na hodinu, takže človek si vie aj niečo ušetriť.“ 

Pôvodní obyvatelia Maori

Kristína nám prezradila, že Novozélanďania niekedy radšej zamestnajú cudzinca ako domácich či pôvodných obyvateľov ostrova Maoriov. „Tí občas neprídu do práce, lebo sa im jednoducho nechce. Prípadne nedôjdu v triezvom stave. Sú trošku zvláštni. Takmer všetci sú potetovaní, pričom ženy majú povolené tetovanie len na tvári a väčšina z nich ho má na brade, čo sa mne osobne vôbec nepáči. Muži Maori majú tetovania po celom tele. Sú flegmatickí a leniví. Samozrejme, to neplatí o všetkých. Ostatní klasickí domáci Novozélanďania mi prídu celkom podobní nám, ale sú viac priateľskejší a naozaj neskutočne ochotní vždy pomôcť a poradiť.“ 

Priateľskí Novozélanďania

Kristína si po príchode na ostrov kúpila so svojimi kamarátmi auto. Po necelom týždni dostali defekt a nemali rezervu. „Mnoho ľudí sa pri nás pristavilo, aby nám pomohlo. Nakoniec nám jedna domáca obyvateľka dala vlastnú rezervu a adresu, s tým, že keď si to opravíme, nech jej ju len donesieme naspäť. Verila nám, aj keď nás absolútne nepoznala. Samozrejme, že o pár dní sme jej rezervu priviezli naspäť.“

Na Novom Zélande ju prekvapilo napríklad aj to, že v domácnostiach nemajú klasické radiátory. Počas zimy používaju buď olejové ohrievače, alebo krb „Niektoré domy však nemajú ani to, a potom sa stáva, že vonku je teplejšie ako dnu.“  

V tejto krajine žije množstvo Francúzov, Nemcov, ale aj Čechov, za ktorých je veľmi vďačná. „Je to super. Navzájom si vymieňame plno informácií, skúsenosti a tipy, čo kde sa oplatí napríklad vidieť alebo aké sú ponuky práce.“ Kristína však neuvažuje nad tým, že by na Novom Zélande ostala natrvalo. „Domov sa chcem určite vrátiť, nedokážem si predstaviť žiť tak ďaleko od mojich najbližších.“

Krajina hobitov

Košičanka vraví, že to je nádherná krajina. Všade navôkol sa voľne pasú ovce alebo kravy. Tým, že sa za prácou často sťahuje, videla nádherné pláže, ale aj majestátne hory či rušné mestá. „Môj oddych a výlety po krajine sa odvíjajú od druhu povolania, keďže niektoré práce sú závislé od počasia. Je tu množstvo geotermálnych prameňov, vodopádov, jazier, nádherné východy a západy slnka, obloha pokrytá miliónmi hviezd. Vo všeobecnosti by som povedala, že celý severný ostrov je krásne zelený, naproti tomu južný je zas hornatý s vrcholmi pokrytými snehom. Jednoducho, čo sa týka prírody, človek tu nájde asi naozaj všetko, na čo si pomyslí.“

Nový Zéland sa preslávil natáčaním trilógie Pán Prsteňov či Hobit. Aj keď Kristína nie je veľkým fanúšikom týchto filmov, napriek tomu navštívila Hobbiton. Je to turistická atrakcia, ktorá predstavuje hobitiu dedinku, ktorá sa nachádza v malom mestečku Matamata. Pozostáva z kulís, ktoré boli vybudované práve kvôli natáčaniu. „Musím povedať, že som naozaj netušila, čo mám od toho čakať, ale to miesto bolo skutočne veľmi malebné, krásne, rozprávkové. Dýchalo veľmi pokojnou atmosférou.“

Nový Zéland je mnohými cestovateľmi považovaný za takmer ideálnu krajinu určenú pre každého. „Ročné obdobia sú naopak ako u nás. Teraz tu je zima. Pred troma týždňami som však videla v oceáne nejakých surferov, no dve hodiny od tohto miesta sa na horách lyžuje. Na Novom Zélande je možné všetko.“

Foto: kk