Krásna krajina, kde nie všetko dáva zmysel
Môj celoživotný sen je vycestovať do Nórska. Stále som chcel vidieť tú prekrásnu krajinu naživo. Na univerzite v Brne som sa cez program Erasmus chopil príležitosti a bol som pripravený vycestovať. Osud a chyba v systéme však zamiešali údaje v mojej prihláške a po miernom boji s byrokraciou som sa namiesto Nórska dostal na Island. Ale chvalabohu, že to tak dopadlo.
Cesta na ostrov sa mi skomplikovala, no po dvoch dňoch strávených hore-dole na letiskách ma zamrznutá krajina – mňa, vášnivého fotografa – privítala nádherným východom slnka pred obedom. Ružové januárové ráno som si vychutnával pohľadom z okna vrtuľového lietadla.
Štyri a pol mesiaca (do mája tohto roka) som žil v druhom najväčšom meste Islandu Akureyri. Má sotva dvadsaťtisíc obyvateľov, no hneď som si ho obľúbil, pretože sa na rozdiel od Reykjavíku na nič nehrá. Okolie zdobí dlhočízny fjord a prekrásne hory.
Dve noci na samote
Názov krajiny znamená ľadová zem – a nie náhodou. „Bohovia si rozdelili celý svet a každý sa stará o počasie na jednom kontinente. Island však nechali na náhodu,“ povedala mi raz moja islandská kamarátka. Mala pravdu. V zime klesla ortuť teplomera pod mínus dvadsať stupňov a často husto snežilo. Ak je počasie nezvládateľné, Islanďania nemajú problém uzavrieť cesty vrátane tých hlavných.
Môj spolubývajúci sa raz chystal na výlet, no pre počasie bol jeho let do Reykjavíku zrušený. Ponúkol som sa, že ho do hlavného mesta zaveziem. Narýchlo sme si požičali auto a vyrazili. Vozovku som evidoval iba vďaka stĺpikom po jej stranách. A aj keď ťažko, do metropoly juhu sme dorazili celí. Naspäť to však nešlo. Približne v polovici cesty som musel zastať. Asfaltka predo mnou bola uzavretá a takisto aj, bez preháňania, kompletne všetky cesty na Islande. V hoteli uprostred ničoho som musel napokon stráviť dva dni, kým som sa dostal domov. Našťastie, pracovali tam Česi aj Slováci, a tak som sa mal aspoň s kým porozprávať.
Nedocenená divočina
Počas svojho pobytu sa mi podarilo nazrieť do každého dostupného regiónu krajiny. Príroda je tam taká nádherná, že je v nej náročné šoférovať a udržať oči na ceste. Som milovníkom prírody a táto divočina si získala celé moje srdce. Po poliach sa preháňajú soby a začiatkom jari kŕdle vtáctva zdobia lávové územia, pláže i jazerá. Takúto pôvodnú, divokú, takmer nedotknutú a krutú prírodu by ste už v Európe hľadali veľmi ťažko.
Je preto smutné, že napriek obrovským príjmom z turizmu a evidentnej nádhere sa miestni nesprávajú ekologicky. Panenská krajina je často zneuctená vrakmi áut a vyhodeným kovošrotom. Odpad z miest zase končí v riekach a fjordoch a roztopený sneh po zime odkryje ulice posiate odpadkami. Vzhľadom na vysokú popularitu pozorovania veľrýb je tiež žalostné, že sa k ich lovu Islanďania opäť vracajú.
[ad][/ad]Keď nie sú peniaze…
Pre študentov je Island ekonomicky takmer nezvládnuteľný. Nájom za jednu izbu sa môže vyšplhať až na päťsto eur mesačne a obed v reštaurácii zriedka klesne pod dvadsať eur. Ak som chcel niečo zažiť, musel som byť vynaliezavý. Veľmi som túžil vidieť veľryby, ale zájazd bol veľmi drahý. S prevádzkovateľom lodí som sa preto dohodol na obchode: fotky za zážitky.
Mal som šťastie, fotografie z prvej plavby sa mu zapáčili natoľko, že ma so sebou brali ešte niekoľkokrát. Úspech sa mi podarilo dosiahnuť aj na poli celoštátnych novín, pre ktoré som nafotil súťaž v skokoch na snowboarde, lyžiach a snežných skútroch. Mimochodom, najlepším minuloročným snowboardistom tam bol Slovák.
Unikátnych skúseností nebolo počas môjho pobytu na Islande málo. Medzi zahraničnými študentmi som natrafil na gréckeho rapera, ktorý ma požiadal, aby som na jeho skladbu natočil klip. Niekoľko nocí sme mrzli na uliciach a mestom sa ozývala hudba, ktorej textu som ani nerozumel. S nulovým rozpočtom sme však vďaka univerzite, ktorá mi požičala príslušenstvo, a kamarátovi s dronom projekt dokončili.
Medzi Škandináviou a Španielskom
Mnoho ľudí si myslí, že islandská spoločnosť je perfektná. Že v nej všetko funguje, ako má a korupcia je tabu. Že ľudia sú milí a dobrosrdeční. Aj takých je na Islande určite mnoho, ale veľa som ich nestretol. Stretával som skôr mrzutých a nie príliš komunikatívnych domácich. Mnoho z nich trpí depresiou a má problém s alkoholom.
Svoje problémy má, samozrejme, každá krajina. Ale len máloktorá si dokáže vybudovať taký pozitívny imidž, ktorý je spolovice mýtom. Krajinou vládne aj rôzny chaos, zvykol som si, že na nič sa nedá spoľahnúť. Keď si kúpite lístky na autobus, tak sa len modlíte, aby naozaj išiel. A keď si u islandskej aerolinky priplatíte za batožinu, neznamená to, že s ňou naozaj aj odletíte. Jednoducho dodatočne vytiahnu nejaký predpis…
Spoločnosť je seversky chladná, no zároveň španielsky neusporiadaná. Ani politika nefunguje ideálne. „Rozhodnutia sa robia na základe známostí a osobnej dôvery. Ak sa na korupciu pozrieme z tohto hľadiska, tak Island je na svetovej špičke,“ vysvetlil mi situáciu vyučujúci na univerzite v Akureyri.
Napriek všetkému, čo na Islande dokážem skritizovať, by som si tam stále vedel predstaviť žiť a určite sa tam znova vrátim. V lete sa totiž všetko mení, každý kopec vyzerá inak a otvárajú sa aj cesty do vnútrozemia, ktoré je minimálne také fascinujúce ako prímorské oblasti.
Svoje zážitky som poskladal do elektronickej knihy, ktorú si zadarmo môžete stiahnuť na mojej stránke tomashrivnakphotography.com.
Tomáš Hrivňák
